BRATISLAVA - Prevencia samovrážd na Slovensku chýba. Povedal to predseda výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Marek Zelman. V stredu 10. septembra si svet pripomína Svetový deň prevencie samovrážd.
"Slovensko by potrebovalo celospoločenský akčný program zameraný na túto problematiku," povedal Zelman. "Samotná psychiatrická starostlivosť totiž dokáže robiť a úspešne robí len sekundárnu prevenciu, teda lieči duševné poruchy, pri ktorých existuje zvýšené riziko samovražedného konania." Podľa Zelmana veľká časť ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu, nikdy nebola v kontakte so psychiatrom. Preto je podľa neho potrebná koordinovaná medziodborová spolupráca s ostatnými medicínskymi odbormi najmä prvého kontaktu a ich vzdelávanie v rozpoznávaní varovných príznakov samovraždy.
"A v neposlednom rade je potrebná aj koordinovaná sieť záchytu ľudí, ktorí sú ohrození samovražedným konaním nevyplývajúcim z duševnej poruchy, ale napríklad z existenčných dôvodov, ktoré už samotná medicína nedokáže vôbec obsiahnuť," povedal Zelman.
Trend počtu samovrážd a samovražedných pokusov je podľa Zelmana na Slovensku v posledných rokoch relatívne ustálený. "Následkom úmyselného sebapoškodenia umiera u nás približne 600 ľudí ročne a približne 1 000 ľudí sa o samovraždu pokúsi." V prípade, že má jednotlivec samovražedné myšlienky, psychiater odporúča urgentne sa obrátiť na najbližšiu psychiatrickú ambulanciu či psychiatrické oddelenie. "V súrnom prípade však musí byť pripravený zasiahnuť a sprostredkovať kontakt so špecialistom ktorýkoľvek lekár a tiež zložky záchranného systému," dodal Zelman.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácii v minulom roku spáchalo na Slovensku samovraždu 628 ľudí. Ďalších 972 ľudí sa o samovraždu pokúsilo. Medzi samovrahmi na Slovensku dominujú muži. Najčastejším spôsobom samovraždy na Slovensku bolo v roku 2013 obesenie, ktoré zaznamenali v 431 prípadoch.
