Edita Angyalová
BRATISLAVA - Úrady sa pravdepodobne budú môcť od marca vyhnúť poskytovaniu informácií, ktoré v súčasnosti musia žiadateľom dodať.
Úradníci možno nebudú musieť odpovedať na takzvané "zjavne nerozumné" žiadosti o informácie. Predpokladá to návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý predložila poslankyňa vládneho Smeru-SD Edita Angyalová. Zákonodarci o ňom budú hlasovať možno už dnes popoludní. Opozícia pripravovanú zmenu kritizovala.
Nová úprava by mala podľa Angyalovej zabrániť žiadateľom zahlcovať úradníkov zbytočnými požiadavkami na informácie, ktoré v skutočnosti nepotrebujú. Čo je "zjavne nerozumná" žiadosť, však novela nespresňuje. Podľa Angyalovej však takúto formuláciu umožňuje aj právo Európskej únie.
Poslankyňa najsilnejšej vládnej strany v predkladacej správe pripomenula prípady, keď ľudia požadovali informácie, ktorých vyhľadanie by nebolo možné a žiadateľ takéto informácie zjavne nepotreboval. V praxi vraj niektorí ľudia zahlcovali úrady sériami údajne nezmyselných žiadostí, na ktoré museli odpovedať v sedemdňovej zákonnej lehote.
Podľa poslankyne opozičnej SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej nie je jasné, na základe čoho budú úradníci rozhodovať, či je žiadosť nerozumná. Úradníkom sa tak podľa nej otvorí šanca vyhýbať sa odpovediam na nepríjemné otázky. "Ide aj o cielený zámer skrývať informácie, ktoré by pre vládu nebolo populárne zverejňovať," doplnil ju poslanec za KDH Daniel Lipšic. Ak návrh poslanci schvália, pravdepodobne ho napadne na Ústavnom súde.
Opozícia návrhu Angyalovej okrem toho vyčítala, že chce dôležitý zákon meniť prostredníctvom nepriamej novely. Úpravy totiž poslankyňa navrhla prostredníctvom novely zákona o reklame. Podobný postup však niekoľkokrát parlament využil aj v minulom volebnom období.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám prijal parlament ešte v roku 2000 počas vlády Mikuláša Dzurindu aj na nátlak mimovládnych organizácií. Tie sa sťažovali na to, že im úrady nechcú dávať informácie.
Nová úprava by mala podľa Angyalovej zabrániť žiadateľom zahlcovať úradníkov zbytočnými požiadavkami na informácie, ktoré v skutočnosti nepotrebujú. Čo je "zjavne nerozumná" žiadosť, však novela nespresňuje. Podľa Angyalovej však takúto formuláciu umožňuje aj právo Európskej únie.
Poslankyňa najsilnejšej vládnej strany v predkladacej správe pripomenula prípady, keď ľudia požadovali informácie, ktorých vyhľadanie by nebolo možné a žiadateľ takéto informácie zjavne nepotreboval. V praxi vraj niektorí ľudia zahlcovali úrady sériami údajne nezmyselných žiadostí, na ktoré museli odpovedať v sedemdňovej zákonnej lehote.
Podľa poslankyne opozičnej SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej nie je jasné, na základe čoho budú úradníci rozhodovať, či je žiadosť nerozumná. Úradníkom sa tak podľa nej otvorí šanca vyhýbať sa odpovediam na nepríjemné otázky. "Ide aj o cielený zámer skrývať informácie, ktoré by pre vládu nebolo populárne zverejňovať," doplnil ju poslanec za KDH Daniel Lipšic. Ak návrh poslanci schvália, pravdepodobne ho napadne na Ústavnom súde.
Opozícia návrhu Angyalovej okrem toho vyčítala, že chce dôležitý zákon meniť prostredníctvom nepriamej novely. Úpravy totiž poslankyňa navrhla prostredníctvom novely zákona o reklame. Podobný postup však niekoľkokrát parlament využil aj v minulom volebnom období.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám prijal parlament ešte v roku 2000 počas vlády Mikuláša Dzurindu aj na nátlak mimovládnych organizácií. Tie sa sťažovali na to, že im úrady nechcú dávať informácie.
