BRATISLAVA – Mesiac júl môže byť skutočne nebezpečný na návštevu nemocnice. V júli totiž nastupujú na miesta lekárov mladí študenti s čerstvými diplomami. Tí nie sú natoľko skúsení a kvalitní ako ich starší kolegovia. A práve z tohto dôvodu sa hovorí o „júlovom efekte“, kedy zomiera v nemocniciach najviac pacientov v roku. Publikovali sa o tom aj štúdie, ktoré mali dokázať, či je to pravda alebo nie.
Všetko spustila štúdia z časopisu Journal of General Internal Medicine, keď od roku 1976 do 2006 zistili, že v amerických nemocniciach, kde začali pracovať mladí lekári hneď po škole, zomrelo o 10% viac ľudí ako v iných nemocniciach. Okamžite sa spustila vlna kritiky na tieto výsledky. Odporcovia argumentovali, že od roku 1976 sa lekársky dohľad nad mladými absolventmi zlepšil.
Tento "fenomén" zachytila aj Wikipédia. Definuje ho podobným spôsobom a nájdete tam veľa odkazov na rôzne štúdie s rozchádzajúcimi sa výsledkami.
Anthony Youn je plastický chirurg z Detroitu, ktorý napísal veľmi čítaný blog na stránke CNN o tomto probléme. "Ako mnoho iných absolventov som dorazil do nemocnice s čerstvým titulom a prakticky žiadnymi znalosťami z praxe. Tak som si obliekol dlhý biely plášť, do vreciek som si dal moje medicínske pomôcky, ktoré mali zaceliť nedostatok vedomostí. Vďaka Bohu za tieto pomôcky, inak by som sa stal súčasťou júlovému efektu," začína svoje rozprávanie.
Raz na nočnej službe sa mu stala príhoda, keď sa jeden pacient dostal do kritickej situácie. Sestrička ho okamžite zalarmovala, aby zakročil. V tej chvíli mu nebolo všetko jedno. Pocítil veľkú nervozitu a kým sa spamätal, tak už stáli v izbe nad pacientom, ktorému prestávalo biť srdce.
Úprimné rozprávanie mladého lekára pokračuje. "Čo urobíme, pán doktor?", spýtala sa sestrička. Anthony nemal absolútne žiadny nápad. Nakoniec sa rozhodli, že pomocou elektrických výbojov mu "nakopnú" srdce. V poslednej chvíli ho však sestrička zatrhla. Defibrilátor mal priložený k jeho pečeni. Nebyť jej postrehu, napumpoval by elektrinu do nesprávnej časti tela.
Na druhý pokus sa už zásah podaril a pacienta mierne trhlo. Rytmus srdca na monitore okamžite vyskočil a potom prestal. Nastali mrazivé sekundy, keď srdce nebilo a monitor rysoval len vodorovnú čiaru. Hrozivé sekundy vtedy trvali nekonečne dlho.
Nakoniec sa pacienta podarilo zachrániť. No tento zážitok ho doslova šokoval. Keď sa vrátil do svojej nemocničnej izby, okamžite vytiahol učebnicu, ktorú kapitolu za kapitolou znovu začal študoval až do skorého rána. Myslel pritom na to, ako mohol pacienta na lôžku usmrtiť nebyť zásahu kolegyne sestričky. Toto bolo veľkým ponaučením.
Priznáva, že skúsenosti sa získajú až časom. Vyslovil aj odkaz pre všetkých ľudí. "Keď musíte ísť do nemocnice v júli, chovajte sa voči začiatočníkom trpezlivo a s rešpektom. Potom sa obráťte na sestričku, aby sa uistila, že mladý lekár vie, čo robí," konči svoj blog Anthony týmito slovami.
Spojených štátoch amerických je tento jav nazvaný "júlový efekt", vo Veľkej Británii to volajú "augustová smrtiaca sezóna". Či je to len mýtus alebo ide o skutočnosť zisťovali odborníci pomocou štúdií. Výskumníci z kliniky Mayo vykonali za 8 rokov prieskum na milión pacientoch s problémami chrbtice v 1700 nemocniciach po celej krajine. Na výsledky sa čakalo veľmi netrpezlivo.
Porovnali ich s výsledkami v iných mesiacoch a po dlhom výskume mohli zhodnotiť výsledky. Úmrtnosť bola v testovanom období v júli sa nijak nevymykala z priemeru. V každom prípade, keď nemusíte zbytočne chodiť do nemocnice v júli, tak tam radšej nechoďte.
