KOŠICE - Štátna filharmónia v Košiciach čelí škandálu s pochybnými zmluvami. Celú záležitosť preverí aj Najvyšší kontrolný úrad. Celá vec je v tieni udalostí okolo budovy, kvôli ktorej vedie mesto spor so židovskou obcou.
Podnet, podaný na NKÚ, poukazuje na podozrenie, že ŠFK poskytuje súkromnej firme nadštandardne výhodné podmienky na podnikanie. Filharmónia si takto podľa neho obmedzuje svoj finančný príjem v prospech súkromného dodávateľa a zároveň sa sama obmedzuje pri výbere dodávateľa občerstvenia s najvýhodnejšou cenou.
Riaditeľ Július Klein odmieta, že by organizácia uzatvárala nevýhodné zmluvy pri prenajímaní reštauračných priestorov v Dome umenia, kde ŠFK sídli. "To bude ďalšia kontrola, neobávame sa ničoho, pretože ekonomiku vedieme dobre," uviedol dnes Klein pre novinárov.
"My máme s touto firmou dobrú skúsenosť, pretože aj v čase prístavby a prerábania Domu umenia vstúpila kapitálovo do tohto priestoru. Zároveň ani to porovnanie ceny (mesačného) nájmu päť eur v centre mesta a jedno euro tu neobstojí, pretože tu to nie je pravidelná činnosť, to znamená, nie je to kaviarenská alebo reštauračná činnosť," povedal Klein.
Podnet podaný na NKÚ dal šéf filharmónie do súvislosti s Memorandom o porozumení, ktoré mestu Košice predložila Židovská náboženská obec (ŽNO) v dlhodobom spore o Dom umenia
ŠFK je v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej s mestom Košice dlhodobým nájomcom Domu umenia na Moyzesovej 66, ktorý je centrom spoločensko-kultúrnych podujatí v meste. Zo zmluvy ŠFK vyplýva právo dávať priestory Domu umenia do ďalšieho podnájmu.
Vedenie Štátnej filharmónie Košice (ŠFK) odporúča poslancom košického Mestského zastupiteľstva (MsZ) neschváliť Memorandum o porozumení, ktoré mestu Košice navrhla Židovská náboženská obec (ŽNO) v dlhodobom súdnom spore o Dom umenia.
Mestskí poslanci majú o dokumente hlasovať na zasadnutí v pondelok 16. júna. Objekt bývalej synagógy žiada košická ŽNO od mesta vydať v zmysle zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Súdny spor vo veci prebieha už od roku 1995. ŽNO žiada o vrátenie s tým, že v roku 1955 židovská cirkev predala synagógu štátu pod nátlakom a za nevýhodnú cenu. Memorandum o porozumení ako gesto dobrej vôle podľa ŽNO významne posilňuje pozíciu mesta v súdnom spore, a to aj pre prípad jeho prehry. ŽNO sa v ňom zaväzuje, že nezmení účel Domu umenia, ponechá v nájme ŠFK a nahradí investície vložené do objektu. Vzdáva sa ním tiež svojich ďalších nárokov súvisiacich so súdnym sporom.
ŠFK však považuje memorandum za problematické. Argumenty proti nemu tlmočil na dnešnej tlačovej konferencii ŠFK advokát Rudolf Maník. Otázne je podľa neho právne nástupníctvo ŽNO Košice po Košickej židovskej materinskej cirkvi, ktorá v roku 1955 predávala nehnuteľnosť Československej republike, čo skúma aj súd. „Vecným argumentom je to, že ide o prestavbu, to znamená, že nemožno stotožňovať Dom umenia so synagógou, ktorá bola predaná v roku 1955,“ uviedol Maník. Spochybnil tiež predaj objektu v roku 1955 ako predaj v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
Spor o bývalú synagógu
V prípade prevzatia Domu umenia ŽNO napriek jej deklaráciám Klein vyjadril určité obavy z ďalšieho fungovania tohto objektu ako sídla ŠFK. Podľa jeho názoru si však mesto na súde vlastníctvo obháji.
ŽNO Košice trvá na svojom práve žiadať vydanie objektu bývalej synagógy. "Dom umenia pre nás nie je kauza. Je to krutá pripomienka minulosti, ktorá je nanešťastie, aj na hanbu ešte stále živá. Dosiahnuť jeho prinavrátenie do rúk košickej židovskej obce vnímame ako našu náboženskú povinnosť, nápravu krívd a splatenie dlhu voči našim predkom," uviedol v minulosti predseda ŽNO Pavol Sitár. Sporiť sa v danej morálnej a citovej záležitosti je podľa neho pre židovskú komunitu bolestné. "Sme preto ústretoví v prospech kultúrneho ukončenia veci. Verím, že mestské zastupiteľstvo nebude jeho prekážkou," dodal.
Košičania nechcú platiť súdne pokuty
ŽNO najnovšie argumentuje v prospech memoranda aj exkluzívnym prieskumom agentúry TNS. Podľa neho je 81 percent Košičanov za ukončenie sporu dohodou, z toho 34 percent podporuje formu súdneho zmieru a 47 percent mimosúdnu dohodu. Prieskum uvádza, že 67 percent Košičanov súhlasí s vrátením Domu umenia do rúk košickej židovskej obce za podmienok, ktoré stanovuje predložené Memorandum o porozumení.
Na memorandum sú medzi poslancami košického MsZ rôzne názory, na ich budúcotýždňovom rokovaní sa dá preto očakávať búrlivá diskusia.
V súdnom spore v roku 2008 okresný súd a odvolací krajský súd rozhodli o vydaní Domu umenia do rúk ŽNO. Mesto rozhodnutie napadlo dovolaním na Najvyššom súde SR, ktorý vec v roku 2010 vrátil krajskému súdu. Ani rozhodnutie odvolacieho súdu však nezaručuje celkové ukončenie vleklého sporu.
