BRATISLAVA – Ľudia, ktorí trpia alergiami, nie sú schopní primerane reagovať na stres a správajú sa neadekvátne k podnetom z vonkajšieho prostredia.
Vyplýva to z prebiehajúceho výskumu psychológov Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Na výskume zameranom na sledovanie a pochopenie stresovej reakcie sa podieľajú i mikroelektronici, endokrinológovia a alergiológovia. Odborníci zistili, že osoby trpiace silnou alergiou reagujú na stres až nebezpečne neprimerane. Dochádza u nich k istému zablokovaniu komunikácie s vonkajším svetom pri vystavení stresu, čo spôsobuje nedostatočné vyplavovanie stresového hormónu kortizolu, ale aj neadekvátnu reakciu autonómneho nervového systému. Jedinec tak nereaguje na stresové podnety - v podstate sa správa, ako keby "sa nič nedialo". Takáto reakcia na stres bola zaznamenaná nielen u silných, ale aj slabších alergikov.
"Takáto anomálna reakcia na stres je nebezpečná pre organizmus, a to tak z psychologického aspektu, ako aj v konečnom dôsledku z aspektu biologického," hovoria vedúci výskumného tímu - psychológovia Igor Brezina a Petra Soláriková z Univerzity Komenského. Na základe predbežných výsledkov sa zistilo, že u týchto jedincov sa prejavuje vyššia úzkostlivosť, viac depresívnych symptómov, vyššia úroveň nepriateľského konania voči iným a celkovo je u nich zaznamenaná vysoká úroveň distresu - negatívnej formy stresu. Vo všeobecnosti preferujú viac vyhýbavých stratégií vyrovnania sa so stresom, ktoré nie sú prospešné pre zdravé fungovanie organizmu.
Výskum reaguje na enormný nárast výskytu stresom podmienených ochorení, vrátane alergických ochorení, a je súčasťou rozsiahleho výskumu zameraného na sledovanie a pochopenie stresovej reakcie. "Verím, že výskum prispeje k zlepšeniu kvality života alergikov a súčasne zistí, ako sa vyrovnať so stresom," povedal rektor UK Karol Mičieta.
TASR informácie poskytla Andrea Földváryová z oddelenia vzťahov s verejnosťou UK.
