BRATISLAVA - Mesto Bratislava je jediným krajským mestom na Slovensku, ktoré ešte nemá parkovaciu politiku. Zhodli sa na tom dnes počas Kolokvia o parkovaní bratislavský primátor Milan Ftáčnik s predsedom Slovenskej parkovacej asociácie Milanom Taškom.
Bratislavskí mestskí poslanci pritom už v minulosti pravidlá parkovacej politiky odobrili, tento rok však neschválili dokumenty potrebné na jej spustenie.
Súčasným mestským poslancom sa nepozdával návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) a dodatku štatútu k parkovaniu. Vedeniu mesta vyčítali najmä chýbajúce záchytné parkoviská či neriešené vnútrobloky v Ružinove. Problémom bolo aj to, že s dokumentmi k spusteniu nového systému parkovania nesúhlasilo desať zo 17 mestských častí.
Podľa primátora Ftáčnika však situáciu s parkovaním v hlavnom meste treba riešiť. Bratislava je totiž okrem iného aj jedným z mála európskych hlavných miest bez parkovacej politiky, pripustil Ftáčnik. Spustenie spoplatneného parkovania však už bude na pleciach nového zastupiteľstva, podľa primátora Ftáčnika by sa k nemu mohli vrátiť v roku 2015, teda už v novom volebnom období.
"Máme schválenú parkovaciu politiku v zastupiteľstve, akurát nemáme schválené vykonávacie predpisy - všeobecne záväzné nariadenie a dodatok štatútu, kde sme chceli vyriešiť vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Dotiahnutie tohto systému nás čaká v najbližšom volebnom období," uviedol Ftáčnik.
Na dnešnom Kolokviu o parkovaní, ktoré sa v Bratislave koná už po šiestykrát, rozoberajú aktuálny stav a problémy s parkovaním v slovenských mestách. Primátori slovenských miest si tu vymieňajú skúsenosti s parkovaním, inšpirovať sa môžu aj príkladmi zo zahraničia. "Účelom je porovnať si skúsenosti a povedať si, ako spracovať mestskú parkovaciu stratégiu," vysvetlil šéf Slovenskej parkovacej asociácie Taška. Podľa neho nejde len o vyberanie parkovného, ale aj o reguláciu celej statickej dopravy.
Parkovacia politika vraj najlepšie funguje v Žiline. V tomto krajskom meste spustili prvú fázu spoplatneného parkovania v roku 2003 v najužšom centre mesta. Neskôr parkovaciu politiku rozšírili o ďalšie zóny a od roku 2005 systém parkovania v Žiline funguje prakticky v nezmenenej podobe, priblížil Ftáčnik. Žilina je dnes rozdelená do troch parkovacích zón - prvou je historické centrum a potom ešte dve ďalšie zóny. Majú tiež rezidentské karty či parkovacie miesta pre návštevníkov.
"Takže podobne, ako sa to chystalo v našom meste," dodal primátor Ftáčnik. Prekvapilo ho však niekoľko noviniek v žilinskom parkovacom systéme. Kým v Bratislave vedenie mesta navrhovalo poplatok za ročnú rezidentskú kartu 30 eur, v Žiline v tretej zóne - najďalej od centra rezidenti zaplatia 50 eur. Bližšie k centru mesta vyjde rezidentské parkovanie na stovku a v historickom centre, ktoré by zodpovedalo bratislavskému Starému Mestu rezidenti zaplatia až 200 eur, vysvetlil Ftáčnik.
Podľa bratislavského primátora v Žiline uvažujú aj o novom systéme spoplatnenia, pri ktorom by vodiči za prvú hodinu parkovania zaplatili menej, no od druhej hodiny by sa mohla cena zvýšiť o 50 až 100 percent. Ako vysvetlil šéf parkovacej asociácie Milan Taška, príjem z rezidentského parkovania v Žiline predstavuje len približne 16 až 21 percent mesačne, hlavná časť príjmov ide z návštevníckeho parkovania. "To sú tie peniaze, ktoré ležia na komunikácii a je len na tých primátoroch miest, aby ich zodvihli a povedali si, že každý ten meter štvorcový nejako využijú," zhodnotil Taška.
Úlohou celomestskej parkovacej politiky je v Bratislave zaviesť jasné a jednotné pravidlá pre rezidentov aj návštevníkov mesta. Zásady parkovacej politiky schválili bratislavskí mestskí poslanci ešte v septembri 2012. Mesto plánuje zaviesť systém rezidentského parkovania, ktorý zvýhodní občanov s trvalým pobytom v meste.
