BRATISLAVA – V nedeľu (30.3.) dôjde k zmene zimného času na letný, čo znamená, že si pospíme o hodinu menej. Kým niektorí túto skutočnosť ani nezaregistrujú, pre mnohých je prispôsobenie sa týmto zmenám nepríjemné.
Navyše v kombinácii so začiatkom nového pracovného týždňa predstavujú zvýšené riziko úrazov či dopravných nehôd. V dôsledku prechodu na letný čas sa u ľudí objavujú často poruchy spánku, depresívne nálady či zvýšená nervozita. Jeden z desiatich vodičov priznal, že aspoň raz za volantom zaspal a až štvrtine z nich sa počas jazdy driemalo. V roku 2013 sa počet dopravných nehôd po zmene zimného času na letný zvýšil o viac ako tretinu.
Fakt, že zmena času má reálny dosah na vodičské zručnosti, dokazujú štatistiky. "Allianz – Slovenská poisťovňa registrovala 2. apríla 2013, teda v prvý pracovný deň po zmene času, nárast počtu poistných udalostí v zákonnom i havarijnom poistení o viac ako 36 percent oproti mesačnému priemeru. Podobná situácia nastala aj rok predtým. V roku 2012 zaznamenala poisťovňa o 28 percent viac dopravných nehôd na našich cestách," doplnila Lucia Muthová zo spoločnosti Allianz - SP.
IFP: Prechod na letný čas usporí Slovákom ročne 20 až 30 miliónov eur
Najdôležitejším argumentom pre posun času zo zimného na letný je úspora energií. Hoci štúdie skúmajúce tento efekt prichádzajú k nejednoznačným záverom, slovenská skúsenosť hovorí, že zavedenie letného času znižuje dennú spotrebu elektriny o 0,7 až 1,2 %, čo zodpovedá ročnej úspore od 20 do 30 miliónov eur. Vo svojej najnovšej analýze to konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR.
"Zavedenie letného času je postavené na myšlienke, že posunutie západu slnka na neskoršiu hodinu zníži spotrebu elektrickej energie potrebnej na svietenie. Argumentovalo sa aj tým, že keďže väčšina ľudí je aktívnejšia vo večerných namiesto ranných hodín, posunutie západu slnka ponúka ľuďom možnosť aktívnejšieho využitia voľného času po pracovnej dobe," vysvetľuje IFP.
Z rozboru hodinových údajov spotreby elektriny vyplýva, že letný čas výrazne znižuje jej spotrebu od 18. do 21. hodiny. Dochádza tiež k posunu denného vrcholu spotreby z 20. na 21. hodinu. "Keďže sa najviac elektriny usporí vo večerných hodinách, môžeme tvrdiť, že zo zavedenia letného času benefituje viac obyvateľstvo než firmy a zamestnávatelia," konštatuje inštitút. Empirické skúsenosti s letným časom sú však zmiešané. Podľa analytikov rezortu financií existujú aj štúdie ukazujúce, že prechod na letný čas viedol paradoxne k nárastu spotreby elektriny a pohonných hmôt. Odporcovia letného času argumentujú aj mimoekonomickou škodou, ktorú posun času spôsobuje. Podľa nich má striedanie časov negatívny vplyv na fyziológiu človeka.
Pre zodpovedanie otázky, či zavedenie letného času zvyšuje nielen ekonomický, ale celkový blahobyt obyvateľov Slovenska, by bolo potrebné kvantifikovať aj utrpenie, ktoré nárazový posun času spôsobuje ľudskému organizmu.
"Škody z prechodu na letný čas je možné vyjadriť cez roky kvalitného života, o ktoré spoločnosť prichádza posunom času. Predpokladá sa, že naša spoločnosť je ochotná zaplatiť za získanie jedného štatisticky kvalitného roku života 24- až 35-násobok priemernej mesačnej mzdy, teda 19.000 až 29.000 eur. To znamená, že ekonomická úspora by bola eliminovaná, ak by stresom a nepohodou spôsobenou posunom času došlo k strate od 750 do 1500 rokov kvalitného života," vyčíslil IFP.
Inštitút pripomína, že za posúvanie času môže prvá svetová vojna. Viedol k tomu všeobecný nedostatok a potreba čo najefektívnejšieho využívania obmedzených zdrojov. Zavedenie letného času je totiž postavené na myšlienke, že posunutie západu slnka na neskoršiu hodinu zníži spotrebu elektrickej energie potrebnej na svietenie. Prax prechodu na letný čas sa rýchlo rozšírila do krajín subtropického a mierneho pásma, do mnohých krajín tropického pásma, kde je dĺžka dňa približne rovnaká aj v rôznych ročných obdobiach, sa letný čas naopak vôbec nerozšíril, dodáva IFP.
