PODHORANY – Obec Podhorany si vlani pripomenula 900. výročie prvej písomnej zmienky o obci v Zoborských listinách. Archeologické prieskumy však dokázali, že na dnešnom území Podhorian sa už pred rokom 1113 nachádzalo niekoľko menších slovanských osád. Potvrdzuje to nálezisko pozostatkov Kostola sv. Michala v Sokolníkoch, ktorého vznik je datovaný na koniec 11. storočia. Vzácna národná kultúrna pamiatka niekoľko desaťročí chátrala, o jej záchranu sa pričinili miestni dôchodcovia.
"Pôvodne to bol jeden veľký hlinený zasypaný val, na ktorom bolo neskutočne veľa náletových drevín. Členovia Klubu dôchodcov vyklčovali, odstránili všetky tieto dreviny a vyčistili celý terén lokality zaniknutého kostola. Okrem historických prvkov pritom odkryli aj použité a nepotrebné veci z domácností, ktorých sa ľudia takýmto spôsobom zbavili," skonštatovala starostka Podhorian Magdaléna Bogyová.
Po vyčistení terénu sa na základe pripraveného projektu začala rekonštrukcia pamiatky, ktorej prvá etapa trvala štyri roky. Sprístupnená je od septembra minulého roka, keď sa uskutočnili oslavy 900. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Správcom lokality je obec Podhorany.
Zaniknutý Kostol sv. Michala je v súčasnosti prezentovaný ako architektonizovaná ruina. Pôvodne románsky kostolík bol niekoľkokrát prestavovaný, nesie znaky gotického, renesančného aj barokového obdobia. Pozostatky murív zodpovedajú stavu z obdobia barokovej prestavby a sú v ňom odprezentované aj staršie vývojové etapy.
Zachované murivá sú nadmurované korunou, ktorej materiálové zloženie je podobné pôvodnému typu muriva. Časti základových murív starších etáp v interiéri kostola sú vyložené iba v úrovni podlahy. V bezprostrednej blízkosti objektu je osadená informačná tabuľa a maketa pôvodnej podoby kostolíka.
"V budúcnosti, po dokončení kompletnej rekonštrukcie, by mal na tomto mieste vzniknúť priestor pre organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Lokalita by mala byť aj súčasťou pripravovanej cyklotrasy, ktorá by mala týmto územím prechádzať," povedala Bogyová.
Archeologický prieskum lokality sa začal už v roku 1965 a trval dva roky. Archeológovia zistili podstatnú časť informácií o lokalite. Podľa zachovaných dokumentácií bolo v období výskumu nadzemné murivo sakrálnej stavby zachované do výšky 1 až 1,5 metra.
Po ukončení odkryvu však zostala stavba ponechaná bez konzervovania múrov a v priebehu nasledujúcich 40 rokov došlo k výraznému úbytku hmoty nadzemných murív i kamenných prvkov. Druhá etapa archeologického výskumu sa začala v roku 2010. Výskum potvrdil a spresnil výsledky prvej etapy výskumov, skonštatoval zánik murív a opracovaných kamenných článkov. Zvyšky základov kostola boli zakonzervované v roku 2011.
Počas obidvoch archeologických výskumov bolo v interiéri i exteriéri kostola preskúmaných aj 128 kostrových hrobov. Podľa odhadov archeológov sa začalo na cintoríne pochovávať v priebehu 12. storočia, najstaršie hroby sa koncentrovali na ploche v blízkosti románskeho kostola.
Na cintoríne sa pochovávalo aj po uzatvorení a zániku kostola až do druhej polovice 19. storočia. Potvrdzujú to zachované náhrobky. Najmladší z nich z roku 1871 patrí zemepanskej rodine Bartakovičovcov a je vyhotovený z mramoru. Z dôvodu ochrany boli všetky náhrobky deponované do priestorov Obecného úradu Podhorany.
