Putin podpísal dekrét o uznaní nezávislosti Krymu: Je to vôľa ľudu!

Putin tak podľa textu dekrétu urobil na základe vyjadrenia "vôle krymského ľudu", ktorý v nedeľnom referende rozhodol o pripojení regiónu k Ruskej federácii. Z 83 percent oprávnených voličov hlasovalo takmer 97 percent za pripojenie Krymu k Rusku. Prezidentský dekrét zverejnený na internetovej stránke Kremľa vstupuje do platnosti okamžite. Podľa agentúry Reuters ide pravdepodobne o prvý krok smerujúci k pripojeniu Krymu k Ruskej federácii. 

Slovensko výsledok krymského referenda neuznáva

Slovenská republika považuje referendum o pričlenení Krymu k Ruskej federácii za neplatné a neuznáva ho. Referendum sa podľa nášho rezortu diplomacie uskutočnilo v rozpore s Ústavou Ukrajiny a bolo vykonané pod hrozbou ruskej vojenskej intervencie. 

"Referendum v podobe, ako bolo pripravené a uskutočnené, je nelegálne a nelegitímne," uvádza sa v stanovisku ministerstva zahraničných vecí. Slovensko vyzýva Rusko, aby rešpektovalo nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny a aby neurobilo žiadne kroky, ktoré by viedli k eskalácii napätia na Ukrajine. "Veríme, že obnovenie politického dialógu medzi Ukrajinou a Ruskom môže pomôcť nájsť východisko na urovnanie krízy."

Pripojenie ukrajinského polostrova Krym k Rusku podporilo 96,6 percenta voličov. Volebná komisia zároveň potvrdila, že účasť presiahla 80 percent. Ukrajina, Európska únia aj Spojené štáty považujú referendum za nelegitímne a jeho výsledky neuznajú. Ukrajinský parlament v reakcii na vyhrotenú situáciu nariadil čiastočnú mobilizáciu, ktorá sa týka asi 40 000 záložníkov. Dočasný prezident Oleksandr Turčynov označil referendum na Kryme za „veľký podvod, ktorý Kyjev ani civilizovaný svet nebude nikdy akceptovať“. Rusko chce výsledky referenda plne rešpektovať a považuje ich za v súlade s medzinárodným právom. 

Turčynov: Ukrajina je ochotná rokovať s Ruskom, ale nie o anexii svojho územia

Kyjev je pripravený rokovať s Moskvou o ruskom obsadení Krymu, ale na pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii nikdy nepristúpi, uviedol dnes úradujúci ukrajinský prezident Olexandr Turčynov, ktorého citovala agentúra Reuters. "Sme pripravení viesť rozhovory, ale nikdy sa nezmierime s anexiou svojho územia," povedal Turčynov v prejave, ktorý vysielala ukrajinská televízia.

Turčynov vo svojom príhovore k národu taktiež povedal, že akékoľvek pokusy o vyvolávanie masových nepokojov na Ukrajine budú posudzované ako "podpora vojenskej agresie a protištátneho konania".  Ukrajinský minister zahraničia Andrij Deščycia predtým odmietol ruský návrh na vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny, ktorá mala v rámci ukrajinskej krízy pôsobiť ako mediátor a zároveň naliehať na Ukrajinu, aby prijala novú "federálnu" ústavu, v ktorej by regiónom udelila široké právomoci a deklarovala vojenskú a politickú neutralitu.

Kličko: Krym sa ocitol na prahu humanitárnej katastrofy

Líder ukrajinskej strany UDAR Vitalij Kličko v súvislosti s výsledkami nedeľňajšieho referenda o štatúte Krymu vyhlásil, že polostrov sa teraz ocitol na "prahu humanitárnej katastrofy" a hrozia tam aj etnické čistky. Ich terčom by sa mohli stať "krymskí Tatári, etnickí Ukrajinci, ale aj všetci ľudia, ktorí podporujú súčasné kyjevské vedenie," dodal Kličko podľa agentúry UNIAN.

Vzhľadom na tieto hrozby strana UDAR navrhuje prijať "zákon o dočasne okupovaných územiach". Zákon by obsahoval napríklad aj klauzulu o dočasnom presídlení ohrozených skupín obyvateľstva do pevninskej časti Ukrajiny, ako aj záruky práva presídlencov na ich majetok po návrate na Krym. Kličko na dnešnej tlačovej konferencii v Kyjeve zdôraznil, že Ukrajina svojich občanov na Kryme nenechá napospas osudu, ale bude tam naďalej dodávať vodu, elektrinu, plyn a bude vyplácať aj dôchodky a iné sociálne dávky. Deklaroval, že Krym zostáva súčasťou Ukrajiny a referendum o jeho štatúte neuzná ani kyjevská vláda, ani vlády ďalších štátov.

V podobnom duchu sa dnes v Kyjeve vyslovil aj predseda ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk. Podľa lídra strany Sloboda Oleha Ťahnyboka sa z Krymu, ktorý dnes tamojší parlament vyhlásil za nezávislý štát, ukrajinskí vojaci nestiahnu.  "Je to naše územie a my ho budeme brániť," vyhlásil dnes Ťahnybok v parlamente, ktorý dnes schválil návrh na čiastočnú mobilizáciu týkajúcu sa 40.000 záložníkov. 

 Záložníci posilnia ukrajinské ozbrojené sily i novozaloženú Národnú gardu Ukrajiny. Krymské referendum Ťahnybok považuje za nelegitímne a označil ho za "pseudosociologický prieskum". Ukrajinskí vojaci za posledné takmer tri týždne stratili kontrolu nad Krymom, keď ich základne a vojenské objekty obkľúčili ozbrojenci v maskovacích uniformách bez rozlišovacích znakov. Západné a ukrajinské médiá ich označujú za vojakov ruskej armády, kým samotná Moskva o nich tvrdí, že sú príslušníkmi miestnej domobrany.

Krym ustanovil vlastnú centrálnu banku

Ukrajinský región Krym v pondelok zriadil vlastnú centrálnu banku. Tá by mala v budúcnosti pôsobiť ako regionálna pobočka ruskej centrálnej vlády. Informoval o tom krymský premiér Rustam Temirgaljev, ktorého citovala v pondelok agentúra Interfax. Miestna vláda zároveň podľa neho v najbližších dňoch očakáva z Moskvy finančnú pomoc v objeme jedna miliarda ruských rubľov (RUB). 

Ruský návrh je absolútne neprijateľný

Ukrajina v pondelok odmietla ako „absolútne neprijateľný“ návrh Ruska na riešenie súčasnej krízy. Rusko navrhlo vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny ako aj zmeny ukrajinskej ústavy. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Jevhen Perebynis konštatoval, že návrh Moskvy sa dá považovať za ultimátum. „Je pre nás absolútne neprijateľný,“ vyhlásil.

Hlavným cieľom navrhovanej podpornej skupiny má byť podľa ruského ministerstva zahraničia uznanie nezávislosti Krymu vyplývajúcej z nedeľňajšieho úspešného referenda. Mala by tiež pomôcť vypracovať novú ukrajinskú ústavu, ktorá by dala väčšie právomoci jednotlivým regiónom Ukrajiny. Rusko tiež navrhuje, aby Bezpečnostná rada OSN rezolúciou zakotvila vojenskú a politickú neutralitu Ukrajiny. "Súčasná situácia na Ukrajine je podmienená hlbokou štátnou krízou,“ vysvetľuje ruské ministerstvo, podľa ktorého táto kríza viedla k polarizácii spoločnosti a následným rozporom v jednotlivých regiónoch. „Americkým a európskym partnerom sme preto predložili návrhy, aby aj oni prispeli ku krokom, ktoré musia Ukrajinci podniknúť na prekonanie tejto krízy,“ píše sa vo vyhlásení rezortu ruskej diplomacie.

Krym podal žiadosť o prijatie polostrova medzi subjekty Ruskej federácie

Krymský parlament dnes oficiálne podal žiadosť o prijatie do zväzku Ruskej federácie. Stalo sa tak deň po referende, v ktorom drvivá väčšina voličov odobrila návrh na pripojenie polostrova k Ruskej federácii. Krymský parlament Ruskej federácii navrhol, aby "prijala Krymskú republiku ako nový subjekt (federácie) so štatútom republiky". 

Krymská delegácia, v ktorej sú zástupcovia vlády a parlamentu, dnes popoludní pricestuje do Moskvy, kde bude na pôde Federálneho zhromaždenia rokovať o sérii normatívnych aktov nutných na začatie záverečnej fázy procesu vstupu Krymu do zväzku Ruskej federácie. Ruské tlačové agentúry špekulujú, že krymského proruského premiéra Sergeja Aksionova by dnes mohol prijať aj prezident Vladimir Putin. Ten v utorok podľa tlačovej správy Kremľa prednesie posolstvo k poslancom oboch komôr Federálneho zhromaždenia, ktorého hlavnou témou bude situácia na Krymskom polostrove.

Kyjevská vláda, ako aj západné štáty krymské referendum považujú za nelegitímne a jeho výsledky neuznajú. Rusko, naopak, avizuje, že proces pripojenia Krymu k Ruskej federácii rýchly a oznámilo už aj viacero opatrení, vrátane ekonomických výhod, ktoré Moskva Krymu navrhne. Medzi nimi je najnovšie osobitný daňový režim, prechod do rubľovej zóny, štátne vojenské objednávky pre krymský priemysel, či investície do turistickej infraštruktúry.

Pripojenie Krymu k Ruskej federácii podporuje vyše 90 percent Rusov

S pripojením Krymu k Ruskej federácii súhlasí vyše 90 percent občanov Ruska. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý dve ruské sociologické agentúry vykonali od 14. do 16. marca v rôznych regiónoch Ruska na vzorke vyše 46.000 respondentov. Na otázku, či by Rusko malo na Kryme chrániť záujmy ruských krajanov, ako aj záujmy príslušníkov iných národností, odpovedalo kladne až 94 percent opýtaných.

Spolu 83 percent ľudí si myslí, že Rusko by svojich krajanov a iné národnosti na Kryme malo chrániť aj za cenu, že mu to skomplikuje vzťahy s inými štátmi. S názorom, že "Krym je Rusko", súhlasilo 86 percent respondentov. Prezident nadácie Verejná mienka Alexander Oslon na dnešnej tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že sociológovia už dávno nezaznamenali takú veľkú zhodu v názoroch.

Súčasne však uviedol, že sa to dalo očakávať, keďže "miera záujmu i obáv o Krym bola fenomenálna". Ako dôkaz uviedol, že téma Krymu bola minulý týždeň zaujímavá pre 75 percent opýtaných, zatiaľ čo nedávna zimná olympiáda v Soči, v čase svojho vrcholu, zaznamenala 50-percentnú sledovanosť zo strany respondentov.

Rozhlasová stanica Echo Moskvy dnes zverejnila výsledky prieskumu sociologického centra Levada, podľa ktorého si 63 percent opýtaných myslí, že Rusko je "veľká mocnosť" - z nich 17 percent je o tom "úplne presvedčených" a zvyšných 46 percent odpovedalo, že "je to skôr tak". Z výsledkov prieskumu vyplýva, že ruská spoločnosť je v otázke postavenie Ruska rozpoltená: kým 48 percent chce, aby Rusko bolo vnímané ako "vplyvná mocnosť", ktorú si všetci vážia, takmer rovnaký počet ľudí - v percentuálnom vyjadrení 47 percent - chce žiť v štáte s vysokou životnou úrovňou, bez imperiálnych ambícií, kde je moc rozdelená a kontrolovateľná.

Na zozname sankcií EÚ bude trinásť Rusov a osem Ukrajincov z Krymu

Diplomatické zdroje z prostredia EÚ uviedli, že zoznam sankcií, o ktorom dnes rokujú ministri zahraničných vecí EÚ, obsahuje dovedna 21 mien. Ide o trinásť predstaviteľov Ruskej federácie, medzi ktorými sú podľa nemenovaného diplomatického zdroja EÚ aj traja príslušníci ozbrojených síl. Na zozname je tiež osem proruských politických predstaviteľov z Autonómnej republiky Krym.

Viac podrobností oznámi šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová ako aj samotní ministri po ukončení rokovania Rady EÚ pre zahraničné záležitosti.O uvalení sankcií zo strany EÚ predtým informovala aj agentúra Reuters, ktorá sa odvolala sa na litovského ministra zahraničných vecí Linasa Antanasa Linkevičiusa o tom informovala agentúra Reuters.

K sankciám únie budú podľa Linkevičiusa patriť zmrazenie účtov a zákazy vycestovania do krajín EÚ, pričom ďalšie opatrenia by mali nasledovať v nadchádzajúcich dňoch, keď sa lídri únie stretnú na summite v Bruseli. Očakáva sa, že zoznam osôb zasiahnutých sankciami rozšíria o ďalších predstaviteľov bližších ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

NATO dnes prisľúbilo posilnenú spoluprácu s Ukrajinou

Severoatlantická aliancia sa dnes zaviazala posilniť spoluprácu s Ukrajinou. Ide o reakciu, ktorá nastala po nedeľňajšom referende na polostrove Krym, ktorého občania sa jednostranne rozhodli pre spojenie s Ruskom. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycia dnes ráno oficiálne navštívil bruselské sídlo NATO, kde sa stretol s generálnym tajomníkom aliancie Andersom Foghom Rasmussenom.

Súčasťou jeho návštevy bol aj zoznam žiadostí o poskytnutie technického vybavenia, ktoré pomôže ukrajinskej vláde pri vyrovnaní sa s odtrhnutím Krymu a s inváziou ruských ozbrojených síl na svojom území. Deščycia nespresnil, o aký typ technického vybavenia by malo ísť.

NATO vo vyhlásení pre médiá uviedlo, že aliancia je rozhodnutá pre posilnenie spolupráce s Ukrajinou, vrátane "prehĺbenia vzťahov s politickým a vojenským vedením Ukrajiny", posilnením úsilia o budovanie nových kapacít ukrajinskej armády a zvýšením frekvencie spoločných cvičení a odbornej prípravy. Deščycia po stretnutí s Rasmussenom uviedol, že hovorili aj o možnej spolupráci pri vysielaní pozorovateľov NATO na územie Ukrajiny.

Krymské úrady chcú vytvoriť zberňu ukrajinských štátnych symbolov

Krymské úrady vytvoria špeciálne zberné miesto, kde sa budú zhromažďovať symboly ukrajinskej štátnosti, aby sa predišlo ich hanobeniu. Informovala o tom dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na tlačovú službu predsedu krymského parlamentu Vladimira Konstantinova. So zozbieranými symbolmi bude krymské vedenie zaobchádzať citlivo, prisľúbil Konstantinov. "Krym sa nezníži k vandalizmu, ktorý prejavujú tí, čo nás nenávidia, a (naši) ideologickí nepriatelia," zdôraznil.

Krymskí poslanci dnes prijali uznesenie o nezávislosti autonómnej republiky a obrátili sa na Rusko s návrhom prijať Krym za nový subjekt Ruskej federácie so štatútom republiky. Uznesenie nadobudlo platnosť v deň svojho prijatia, teda dnes. Poslanci v uznesení vyhlasujú Krym za nezávislý suverénny štát a obracajú sa na OSN a štáty sveta, aby nový subjekt - s oficiálnym názvom Krymská republika - uznali.

Súčasne dnes na Kryme prestávajú platiť zákony a nariadenia prijaté ukrajinským parlamentom po 21. februári. Ostatné zákony platia až do prijatia legislatívy schválenej krymským parlamentom. Majetok ukrajinského štátu sa dňom platnosti uznesenia stáva majetkom krymského štátu, uvádza sa v dokumente. Pod krymskú správu prechádza aj majetok ukrajinských odborárskych organizácií.

Za svoj majetok dnes Krym vyhlásil aj majetok spoločností Čornomornaftohaz a Ukrtrashaz, ako aj majetok doteraz ukrajinského štátneho podniku Feodosijský podnik na zásobovanie ropnými produktmi.

Ashtonová: Sankcie budú varovaním EÚ pre Moskvu o vážnosti situácie

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová dnes na úvod rokovania ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli uviedla, že Európska únia predloží Moskve "ten najsilnejší možný odkaz", ktorý bude mať podobu sankcií. Zároveň však dodala, že únia si neželá zhoršovanie vzťahov s Ruskom.

"Posnažíme sa zaslať čo najsilnejšiu správu do Ruska, aby Moskva pochopila, aká vážna situácia nastala po takzvanom referende na Kryme," uviedla Ashtonová pred začiatkom rokovaní ministrov. Európski diplomati sa dnes musia dohodnúť na cielených sankciách proti zodpovedným osobám z Ruska a z Ukrajiny (Krymu), ktoré budú mať podobu zmrazenia účtov v zahraničí a vycestovania do krajín EÚ.

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn však naznačil, že pôjde možno iba o "obmedzený zoznam sankcií". Pripomenul však, že Rusko bude znášať dôsledky krymského referenda, pretože to povedie k devalvácii rubľa, izolácie Ruska v Bezpečnostnej rade OSN a dokonca aj ku kritikám zo strany doterajších spojencov Moskvy ako napríklad Arménska či Kazachstanu.

"Rusko teraz vzbudzuje strach a vždy, keď sa objaví strach, investori odchádzajú preč a ekonomika trpí," uviedol Asselborn.

Merkelová: Rusko sa uznaním referenda na Kryme do značnej miery izolovalo

Rusko sa na svetovej scéne izolovalo uskutočnením a uznaním referenda v ukrajinskom regióne Krym napriek medzinárodnému odmietnutiu tohto hlasovania a jeho označeniu za nelegálne. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert.

"Rusko sa do značnej miery izolovalo uznaním tohto takzvaného referenda," spresnil Seibert s narážku na hlasovanie na pôde Bezpečnostnej rady OSN, v ktorom 13 krajín odmietlo krymské referendum ako neplatné. Čína sa hlasovania zdržala a Rusko využilo svoje právo veta, pripomína Reuters.

Nemecko vyzvalo Rusko, aby sa zdržalo akejkoľvek vojenskej aktivity na ukrajinskom území, ktorá by nebola odsúhlasená zo strany dočasnej vlády v Kyjeve, dodal Merkelovej hovorca. Moskva však súčasný ukrajinský kabinet označuje za nelegálny.