BRATISLAVA – Nové svetelné križovatky, ktoré neuprednostňujú električkovú dopravu i zlý stav koľajových tratí za posledné roky stále viac spomaľujú prevádzku električiek v Bratislave a zhoršujú ich presnosť.
Dopravný podnik Bratislava (DPB) tak musí na linky nasadiť viac vozidiel a do práce poslať viac vodičov. Každá pridaná sekunda v jazdnej dobe na jednom električkovom úseku pritom podľa výpočtov podniku zvyšuje jeho ročné náklady o približne 1400 eur. Vyplýva to z materiálu, o ktorom bude dnes rokovať dopravná komisia mestského zastupiteľstva.
Keďže sa medzizastávkové jazdné doby zásadnejšie nemenili od roku 2009, minulý mesiac sa ich DPB pokúšal zreálňovať. Na sedemnástich električkových úsekoch by musela narásť jazdná doba o vyše 10 percent. Podľa výpočtov z palubných počítačov vozidiel, električky najviac spomaľuje úsek medzi Námestím Ľudovíta Štúra a Mostom SNP, kde by bolo potrebné jazdu električiek predĺžiť o 23 percent, teda 16 sekúnd.
V závese za týmto úsekom sa drží trať v Dúbravke, ktorá je v havarijnom stave, ale mesto už chystá jej rekonštrukciu, a tiež úseky okolo železničných staníc v Rači a v Novom Meste. Tam problémy spôsobuje cestná svetelná signalizácia.
Podľa analýzy dopravného podniku 12 percent (resp. 17 percent cez víkend) električiek prichádza na svoje konečné s meškaním viac ako štyri minúty. "Najhoršie sa prejavili meškania u najdlhších liniek, kde napríklad na linke 4 prišlo cez víkend na konečnú Zlaté piesky 31 percent spojov s takýmto meškaním," vysvetľuje riaditeľ rezortu prevádzky a techniky DPB Bronislav Weigl. Pripomína, že veľké meškanie spôsobuje stratu nadväzností na ďalšie linky verejnej dopravy, ale aj na vlaky a regionálne autobusy. Niektoré linky MHD pritom chodia iba raz za hodinu.
Jazdné doby električiek sa skrátili iba na Kamennom námestí. Tam bola totiž vypnutá svetelná signalizácia. "Vypnutie jedinej križovatky ušetrilo od 11 do 31 percent jazdného času podľa konkrétneho úseku, čo v premietnutí iba cez osobné náklady vodičov električiek prestavuje ročnú úsporu 23.000 eur," vyčíslil Weigl.
Problémom je aj fakt, že svetelné križovatky sú prevádzkované v rôznych cykloch. "V prípade, že linka 5 pri jazde z Dúbravky na križovatkách dostala vždy voľno, do Karlovej Vsi prišla v predstihu. Ak však všade dostala signál Stoj, už po desiatich minútach jazdy mala dvoj- až trojminútové meškanie," priblížil Weigl s tým, že na zmeškaný spoj potom čaká viac cestujúcich, čo sa prejaví na dlhšom nastupovaní.
"Nezriedka potom vozidlo pri Blumentáli predbehla električka na linke 3, ktorá mala ísť podľa cestovného poriadku štyri minúty za ňou," dodal.
Novými reálnejšími jazdnými dobami sa tak podnik snaží o to, aby bola električková doprava v prvom rade spoľahlivá. Linky sa po novom spomalili v priemere o tri percentá cez pracovné dni a štyri percentá cez víkend. DPB však preto musí do výpravy poslať navyše o dve električky a sedem vodičov ročne. "Podľa našich odhadov sa v prípade zmien od 20. januára z dôvodu zreálnenia jazdných dôb jedná o nárast približne 118.000 eur len na mzdových nákladoch," dodal Weigl. Každá sekunda v jazdnej dobe, pridaná do jedného úseku električkovej siete, pritom podľa jeho slov zvyšuje náklady DPB o približne 1400 eur ročne.
Poradca primátora Bratislavy Michal Feik vraví, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa priemerná rýchlosť električky blížila k rýchlosti metra, no najmä pre svetelné križovatky sa za dvadsať rokov znížila skoro o polovicu. "Napriek tomu však patria električky v Bratislave k najspoľahlivejšiemu a najpresnejšiemu spôsobu dopravy v meste. Je to spôsobené aj tým, že majú svoje vyhradené "pruhy" vďaka ktorým nestoja v zápchach," zdôraznil. Mesto podľa jeho slov tento rok pripravuje realizáciu preferencie električiek na troch križovatkách na Račianskej radiále.
