BRATISLAVA – Návrh novely zákona, ktorá má od apríla zaviesť hradenie ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) zdravotnými poisťovňami (ZP) prinesie iba legislatívny chaos. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to uviedli predstavitelia Asociácie sestier a pacientov (ASAP).
Podľa ASAP sa zdravotné poisťovne budú brániť hradiť ZSS zdravotnú starostlivosť, lebo ZSS nie sú oficiálne poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Predstavitelia ASAP preto tvrdia, že v prvom rade je potrebné urobiť systémovú zmenu a ZSS zaradiť oficiálne medzi poskytovateľov sociálnozdravotnej starostlivosti.
V tejto súvislosti upozorňujú na to, že klienti v ZSS sú dlhodobo chorí pacienti, prevažne bezvládni, odkázaní na zdravotnú aj sociálnu starostlivosť. "Napriek tomu, že sú to poistenci štátu a majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, zdravotná starostlivosť v ZSS im nie je poskytovaná legálne, alebo vôbec im nie je poskytnutá," uviedla predsedníčka ASAP Ľubica Kočanová. Poukázala tiež na fakt, že o chorých pacientov v ZSS sa často nestarajú kvalifikované a skúsené zdravotné sestry. "V súčasnej dobe ktokoľvek, kto si urobí opatrovateľský kurz, ktorý trvá iba 220 hodín, môže bez odbornosti rozhodovať o osudoch pacientov, lebo je zaradený medzi odborných pracovníkov v ZSS," povedala Kočanová.
Podľa ASAP je preto potrebné zaviesť aj normatívy o potrebnom personálnom a materiálno-technickom zabezpečení v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. ASAP sa rovnako nepáči selekcia deviatich ošetrovateľských úkonov, ktoré majú byť preplácané. "Vybraných deväť ošetrovateľských výkonov je nízky výber, nezahŕňa filozofiu monitoringu pacienta s prevenciou," zdôraznila podpredsedníčka ASAP Henrieta Ibosová.
Pacienti v ZSS podľa ASAP potrebujú komplexnú zdravotno-ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá predstavuje riešenie 250 ošetrovateľských diagnóz podľa medzinárodnej klasifikácie taxonómie NANDA II. Proti novele zákona o uhrádzaní ošetrovateľských výkonov sa postavilo aj Združenie zdravotných poisťovní (ZZP) SR. Podobne ako ASAP upozornilo, že zariadenia sociálnych služieb nie sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Pripravovanú novelu preto ZPP hodnotí ako návrh v rozpore s platnou legislatívou. "Podľa zákona je totiž zdravotná poisťovňa povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovanú výlučne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti," zdôraznilo ZPP. Združenie takisto kritizuje vyčíslenie dosahu na rozpočet zdravotného poistenia. Ten sa odhaduje od 1,9 milióna eur ročne. "Keďže bol odhad vyčíslený na základe auditu ošetrovateľských výkonov iba z októbra 2012, môže byť vyčíslená suma vo finále oveľa vyššia," uviedla prezidentka ZPP Katarína Kafková.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii uviedlo, že zákon jasne definuje nový druh poskytovania navrhovanej zdravotnej starostlivosti. "Navrhovaná novela zákona neustanovuje pre zdravotnú poisťovňu povinnosť uzatvárať zmluvy s každým zariadením sociálnych služieb a zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bude to vecou dohody medzi ZP a ZSS," uviedla hovorkyňa rezortu Martina Lidinská. Pripomenula tiež, že zdravotná poisťovňa v zmysle zákona nie je povinná zazmluvniť ani každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Uhrádzanie ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zdravotnými poisťovňami navrhlo ministerstvo zdravotníctva v novele o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Návrh má byť výsledkom spolupráce s ministerstvom sociálnych vecí. Právna norma by mala v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta platiť od apríla 2014.
