BRATISLAVA - Sestra, ktorá práve vyšla zo školy, by mala v štátnej nemocnici zarábať minimálne 1,15-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 925 eur.
Ak je absolventkou magisterského štúdia, začínať by mala na 950 eurách, teda na 1,18-násobku. Za každé dva roky praxe by sa jej koeficient ešte navyšoval o 0,1 čo aktuálne predstavuje približne 80 eur. Taká je požiadavka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Návrh zákona o odmeňovaní, ktorý pripravila spoločne so sesterskými odbormi, tak počíta s vyššími platmi, aké upravovala pôvodná legislatíva o mzdách, v lete 2013 vyhlásená za protiústavnú. Tá sestrám garantovala minimálne platy od 640 eur do 928 eur v závislosti od dĺžky odbornej praxe. Už pri takejto úprave platov niektoré nemocnice avizovali, že na ňu nebudú mať peniaze.
Predsedníčka sesterských odborov Monika Kavecká ešte pred dvoma týždňami vyhlásila, že navrhované mzdy sú obdobné ako v pôvodnom zákone. "Je to približne v tej výške ako zákon číslo 62 z roku 2012, akurát sú tie koeficienty upresnené," uviedla pred časom Kavecká. Dnes má ministerstvo zdravotníctva (MZ) na stole návrh, podľa ktorého by v štátnych nemocniciach mali napríklad sestry s druhým stupňom vysokoškolského vzdelania zarábať po 30 rokoch praxe minimálne 1 780 eur. V prípade pôrodných asistentiek sú sumy ešte čosi vyššie.
Podľa šéfky rezortu zdravotníctva Zuzany Zvolenskej ju prekvapilo to, čo z výpočtov vyšlo, na sestry bude mať veľa otázok k celkovej výške. "Nie sme schopní pokryť takéto obrovské navýšenie, pretože nemáme tu len sestry, máme tu aj ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí nám v tom procese výrazne zaostali a mali by sme sa začať starať aj o nich," zhodnotila Zvolenská.
Prezidentka SKSaPA Iveta Lazorová tvrdí, že návrh zákona vypracovali na základe požiadaviek svojich členov. Pripomína, že komora nie je príslušná predkladať návrhy zákonov, chceli len uľahčiť prácu ministerstvu zdravotníctva. O výškach koeficientov sú sestry pripravené rokovať. Ako Lazorová podotýka, ide len o pracovný materiál. "My sme si vedomí toho, že sme podstatne navýšili tieto čísla, ale bude to predmetom rokovaní," uviedla prezidentka SKSaPA. Koeficient 0,81, ktorý navrhuje MZ, komora však považuje za neprípustný, pri rokovaniach neplánuje ísť pod úroveň platov obsiahnutých v protiústavnom zákone.
Návrh legislatívy z dielne komory a odborov nezabúda ani na sestry pracujúce v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. V ich prípade však počíta len s platom na úrovni 0,6-násobku zo mzdy sestry pracujúcej v štátnom zariadení, čo by v aktuálnom roku znamenalo najmenej 555 eur. Dorovnať na úroveň svojich kolegýň v štátnych nemocniciach by sa mali postupne. Takýmto spôsobom podľa Lazorovej chceli odstrániť základnú príčinu zrušenia zákona, pri ktorom ústavný súd skonštatoval, že navýšenie platov sestier u súkromných poskytovateľov by znamenalo zásah do ich majetkových pomerov.
Podľa predsedu Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ) Antona Szalaya je návrh sestier nereálny. "Ekonomika Slovenska nemá na takú mieru odmeňovania, akú si nastavili ony týmto návrhom," skonštatoval Szalay. Podotýka, že sú proti tomu, aby ktorákoľvek komora bola tvorcom právnych predpisov bez toho, aby zvážila dopad na iné profesie. SOZ dlhodobo presadzuje jeden zákon pre odmeňovanie všetkých pracovníkov v zdravotníctve. "Nepovažujeme za dobré ani vhodné pre spoločnosť, ak sa mzdové predpisy prijímajú ako dôsledok nutnosti okamžitého riešenia kolapsu systému, napríklad vyjadreného nepokojnosťou samotných lekárov aj sestier zmenou zákonov garantujúcich úroveň platov," dodal predseda SOZ.
Lazorová považuje za základnú filozofiu zákona nie samotné koeficienty, ale práve to, že rieši aj sestry v neštátnych zariadeniach a zakazuje delené úväzky. Rokovať o návrhu budú sestry s ministerstvom zdravotníctva začiatkom marca.
