BRATISLAVA - Rómski žiaci mali v školskom roku 2012/ 2013 prístup ku kvalitnému vzdelaniu, napriek tomu dosahovali porovnateľne nižší pokrok ako ich majoritní rovesníci. Uvádza sa tak v správe štátnej školskej inšpekcie, ktorá v 42 základných školách zisťovala, akú úroveň má výchova a vzdelanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Na to, aby sa dali odstrániť všetky prekážky vo vzdelávaní znevýhodnených žiakov, nemajú školy personálne, materiálno-technické, priestorové, ekonomické podmienky, konštatuje inšpekcia.
Kontrola sa uskutočnila v 42 zariadeniach, z nich boli dve súkromné, päť cirkevných a 35 štátnych. Kontrolované školy navštevovalo 11 180 žiakov, z toho bolo 2 181 žiakov rómskych, čo je 19,5 percenta. Ich zastúpenie v niektorých školách dosahovalo až 75 percent. Diagnostické vyšetrenie absolvovalo 513 rómskych žiakov, z nich 359 zaradili do skupiny žiakov so zdravotným znevýhodnením a 154 do skupiny žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Kontrolované školy uspokojovali potreby všetkých žiakov bez ohľadu na ich intelektuálne, sociálne, jazykové a etnické rozdiely a zároveň organizovaním mimovyučovacích aktivít plnili funkciu kultúrno-športových centier, vyhodnocuje kontrolu inšpekcia. Žiakom školy poskytovali služby, ktoré by mali vykonávať zdravotníci, sociálni pracovníci, terénni asistenti, aby im zlepšili dostupnosť vzdelávania, jeho kvalitu a výsledky.
"Pozitívnym zistením bola príkladná práca mnohých učiteľov, ktorí s rómskymi žiakmi vedeli pracovať aj napriek tomu, že nemali odbornú, metodickú pomoc a niekde aj dostatočné priestorové podmienky," informuje štátna inšpekcia. Ani v jednej z kontrolovaných škôl nepracoval multidisciplinárny tím zostavený zo školského psychológa, dobrovoľníka, sociálneho pedagóga a učiteľa. Školská inšpekcia v sledovaných zariadeniach nezistila ani segregáciu rómskych žiakov.
Inak sa na situáciu vo vzdelávaní rómskych detí pozerá tretí sektor a ombudsmanka Jana Dubovcová. Jej pozorovanie na 21 školách "prinieslo podozrenie z umelo vytváraných školských obvodov tak, aby zahrňovali najmä rómske deti." Dubovcová nevylučuje, že v niektorých školách a lokalitách sa i napriek antidiskriminačnej legislatíve nezaobchádza s deťmi rovnako. Deje sa tak podľa nej na základe ich pôvodu, nielen pokiaľ ide o možnosti ich prístupu k vzdelávaniu, ale aj o spôsob a podmienky, v akých sú vzdelávané.
Svojou kritikou slovenského školstva sa Dubovcová pripojila k hlasom mimovládnych organizácií, ktoré roky upozorňujú na problém segregácie v školách na etnickom princípe. Výskumníčka Amnesty International pre Slovensko Barbora Černušáková hovorí, že napriek legislatíve zakazujúcej segregáciu slovenské úrady v praxi zlyhávajú. Školám podľa výskumníčky chýbajú metodické aj finančné nástroje, ktoré by im umožnili vzdelávať žiakov s rôznymi potrebami inkluzívne.
"Neexistuje účinný monitorovací mechanizmus, ktorý by včas identifikoval prípady nezákonnej segregácie a nariadil nápravu," myslí si Černušáková. Amnesty International vo svojej tieňovej správe pre Organizáciu Spojených národov označuje segregáciu v slovenských školách za systematickú. Organizácia v správe napísala, že ju znepokojuje aj prístup Štátnej školskej inšpekcie. Tá podľa zástupcov Amnesty nemá dostatok schopností, sily a chuti efektívne riešiť etnickú segregáciu v školách.
