BERLÍN - V Európe žije odhadom až dvanásť miliónov Rómov. Sú tu už vyše tisíc rokov a po celé stáročia sú prenasledovaní a vylučovaní zo spoločnosti. Táto najväčšia európska menšina zostáva najnechcenejším národom na kontinente. Desiatky tisíc Rómov z juhovýchodnej Európy teraz v úteku pred chudobou a diskrimináciou mieri na Západ, ale štáty Európskej únie nie sú schopné im pomôcť, napísal v aktuálnom vydaní magazín Der Spiegel.
Pred marazmom a útlakom, ktorým čelili v Rumunsku, Bulharsku, Srbsku, Českej republike, Maďarsku a inde, už utiekli desiatky tisíc Rómov. Ale vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku končia v táboroch a v polorozpadnutých príbytkoch a niektorí sa uchyľujú k zločinom. Na Západe sa navyše ukazuje, že staré predsudky v Európe pretrvali.
"Počerní Rómovia spievajú a kradnú, svoje deti neobúvajú a radi žijú v špine," vymenúva Der Spiegel zakorenené názory. Zároveň ale upozorňuje na to, že západné vlády prichádzajúcich Rómov dlhú dobu ignorovali.
"Nikto o nich neprejavil žiadny záujem a nikto sa nespýtal na Rómov z juhovýchodnej Európy," napísal časopis s tým, že pozornosť na ne sa uprela až po tom, čo ich prílev neustal. Podľa neho je zázrak, že svoju vlasť, kde čelia útlaku, neopustilo ešte viac Rómov.
"Diskrimináciu ale zažívajú aj v bohatších krajinách, ako je Nemecko," dodal Spiegel s tým, že popri častým urážkam musia Rómovia trpieť aj fyzické útoky. Podľa politológa Markusa Enda je protirómsky rasizmus v Nemecku na dennom poriadku.
Mannheimské informačné centrum RomnoKher predložilo nemeckým poslancom správu, podľa ktorej majú médiá voči Rómom predsudky, vandali ničia pamätníky na deportácie a zabíjanie Rómov za nacizmu a krajné pravice broja proti imigrantom z východnej Európy. Výnimočné nie je ani násilie.
Magazín uviedol prípad jedného Sinta zo saskej dediny Klingenhain, ktorého útočníci nazvali "náčelnickou čiernou hubou" a jeho ženu označili za "cigánsku štetku". Rodina, ktorej niekto zapálil dom, čelila nadávkam šesť rokov. Tým sa nevyhli ani ich deti v škole; polícia ich raz musela sprevádzať domov, aby ich uchránila pred neonacistami. Rodina sa nakoniec odsťahovala.
Protirómske nálady sú ale v ďalších západných krajinách ešte ostrejšie. V Taliansku sa vláda pokúša Rómov nasťahovať do komplexov postavených z bytových kontajnerov. Príkladom je Salone pri okružnej rímskej diaľnici. "Je to bohom zabudnuté miesto, vedie k nemu len úzka cesta," napísal Der Spiegel s tým, že do centra metropoly to trvá tri až štyri hodiny. Hoci je Salone, kde v kontajneroch žije asi päťsto rodín, považované za modelový príklad mestom riešenej a financovanej bytovej situácie "plne vybavených" jednotiek, po cestách sa naháňajú potkany a túlavé psy a v okolí sa povaľujú staré gauče a matrace.
Podľa organizácie Amnesty International nazerajú talianski politici na Rómov "porovnateľne ako na prírodné nešťastie". Vlani v lete podpredseda mestskej rady severotalianskeho Janova vyhlásil, že medúzy sú ako Rómovia. "Neužitočné a vždy otravné," povedal.
Rómske tábory likviduje pomocou bagrov aj Francúzsko. Túto metódu podľa nemeckého časopisu zaviedol konzervatívny prezident Nicolas Sarkozy a jeho socialistický nástupca François Hollande v nej pokračuje.
Nielen francúzsky krajne pravicový Národný front je presvedčený o neschopnosti väčšiny rómskej populácie zapojiť sa do spoločnosti. S týmto názorom súhlasí aj socialistický minister vnútra Manuel Valls, za čo okamžite zožal kritiku eurokomisárky pre spravodlivosť Viviane Redingovej.
"V tejto veci nejde vyhrať," povedala Redingová s tým, že v roku 2010 na rómsky summit v španielskej Córdobe prišli len traja ministri. Po summite vyzvala všetky únijné krajiny, aby predložili stratégiu rómskej integrácie. Berlín v nej konštatoval, že žiadny osobitný postup pre Rómov nie je potrebný. Začiatkom decembra sa však všetkých 28 štátov únie zaviazalo zamerať sa na integračné opatrenia pre svoje rómske populácie.
