BRATISLAVA - Ľudské práva a demokracia nie sú navždy dané, treba ich neustále obnovovať a presadzovať do života. Dnes to v súvislosti s Medzinárodným dňom ľudských práv povedal expert ľudskoprávnej rady vlády Kálmán Petőcz.
Ďalej uviedol, že podobne ako v iných krajinách, má Slovensko najväčšie problémy s ich implementáciou a vymáhaním. A to i napriek tomu, že ako súčasť medzinárodných organizácií prijímame všetky ľudskoprávne záväzky.
V utorok 10. decembra uplynie 65 rokov, čo v roku 1948 Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov vyhlásilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Deklarácia hovorí o základných právach a slobodách každého jedinca. V jej preambule sa píše, že prirodzená dôstojnosť, rovné a neodňateľné práva všetkých členov ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete.
Ďalej sa v nej uvádza, že ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva. Valné zhromaždenie vyhlásilo deklaráciu ako spoločný štandard, ktorý majú dosiahnuť všetky národy a štáty s cieľom, aby sa každý jednotlivec i každý orgán spoločnosti snažil výukou a výchovou zvyšovať úctu k týmto právam a slobodám.
Oblasť a politika ľudských práv na Slovensku zažíva v tomto roku turbulentné obdobie. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v súvislosti s 10. decembrom vyhlásil, že rok 2013 je rokom ľudskoprávnym. Jeho slová sa týkali aj prípravy celoštátnej stratégie podpory a ochrany ľudských práv na Slovensku, na ktorú dohliada a ktorú by mal v júni predložiť na rokovanie vlády.
"Prebiehajúca diskusia o stratégii, ale nielen o nej, je jednou z najvýraznejších a zároveň najdôležitejších spoločenských diskusií o povahe a dosahu ľudských práv na Slovensku od roku 1989," vyhlásil minister. Voči dokumentu sa zdvíha vlna nevôle hlavne pre presadzovanie práv žien, sexuálnych menšín, pre otázky rodovej rovnosti a sexuálnej výchovy. Lajčák v tomto kontexte poznamenal, že Slovensko je z dôvodu systematického spochybňovania univerzality ľudských práv niektorými skupinami spoločnosti v jednej z prvých fáz vývoja.
Petőcz hovorí, že pri príprave stratégie by sa mal dôraz klásť na zlepšenie a zefektívnenie práce všetkých inštitúcií, ktoré napomáhajú tomu, aby sa občania mohli domôcť svojich práv. "Inak ostáva právo len na papieri," konštatuje Petőcz. Podľa neho má každý občan tejto republiky aspoň jeden zážitok s tým, že sa nemohol dovolať spravodlivosti.
Dodáva, že problém niekedy tkvie aj v nevedomosti o tom, že vzniknutá ujma je práve porušovaním ľudských práv. Na vine je podľa neho naša úroveň výchovy a vzdelávania k ľudským právam. O tejto sfére hovorí aj Lajčák ako o jednej z najkľúčovejších vo vznikajúcom ľudskoprávnom dokumente pre Slovensko.
Predseda parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel vo svojom príhovore na konferencii v piatok 6. decembra vyhlásil, že dňom ľudských práv by mal byť v skutočnosti každý deň. Poznamenal tiež, že rozumie Lajčákovej snahe dosiahnuť pri prijímaní stratégie čo najširší konsenzus, no zároveň ho vyzval k neotáľaniu, "keďže degradácia ľudskoprávnej agendy a dôstojnosti sa stáva u nás nebezpečenstvom už nielen latentným".
