OŠČADNICA – Pes je považovaný za najlepšieho priateľa človeka. Žena z Kysúc však svojmu chlpáčovi namiesto láskavej opatery pripravila mimoriadne krutý osud. Po mesiacoch týrania prišla pomoc príliš neskoro. Psík zomrel v ukrutných bolestiach.
Kysučanka K.M. v Oščadnici dostala belgického ovčiaka od sestry, ktorá odišla za prácou do Čiech. Keď sa ho rozhodla zbaviť, hľadala medzi známymi niekoho, kto úbohé zviera ubije na smrť lopatou. Keď sa jej to nepodarilo, jednoducho prestala nevinnému zvieraťu priviazanému na metrovej reťazi venovať aj základnú starostlivosť. Nedávala mu potravu ani vodu a pes, ktorý denne sledoval, ako sa jej majiteľka stará o sliepky a prasa na dvore, prežíval len vďaka dažďovej vode. Nezastavilo ju ani to, že mala kňučiace zviera neustále na očiach.
To neuniklo pozornosti suseda, podľa ktorého bola fenka spočiatku v poriadku. Počas občasných návštev však videl, ako sa jej stav rýchlo zhoršuje. 23. novembra už úbohé zviera bezvládne ležalo a nedokázalo sa kvôli následkom podvýživy ani pohnúť. Ako majiteľka psa vyhlásila, plánovala ho nechať zomrieť od hladu. Sused preto kontaktoval organizáciu Sloboda zvierat, ktorá zabezpečila prevoz zvieraťa na veterinárnu kliniku v Bratislave.
Ročný ovčiak, ktorého hmotnosť by mala byť okolo 30 kg, vážil vtedy už len osem kilogramov. Podľa Stanislavy Balajovej, ktorá ho bola v Oščadnici vyzdvihnúť, „pes už len ležal vo výkaloch“ a do auta ho nakladali „nevládneho ako mŕtvolu“. Z análneho otvoru mu vytekala zapáchajúca tmavá tekutina, z úst sliny.
Ani odborníci mu už nedokázali pomôcť a sučka po 24 hodinách kvôli zlyhaniu pečene skonala.
Podľa inšpektorky Slobody zvierat Márie Sliackej, „ide o závažný a úmyselný čin, ktorým sa opatrovateľka rozhodla usmrtiť zverené zviera zdĺhavým a trýznivým spôsobom. Majitelia zvierat si musia uvedomiť, že zanedbať svoje zviera, riadne sa oň nestarať alebo ho vyhodiť, sú trestné činy. Ak ide o úmyselné týranie a utýranie s následkom smrti, malo by to byť zohľadnené aj vo výške trestu, ktorým môže byť aj odňatie slobody.“ Podľa predsedníčky Slobody zvierat Pavly Dugovičovej je pritom trestné nielen samotné týranie, ale aj jeho neohlásenie prípadnými svedkami.
Týranie zvierat by pritom nemalo byť ľahostajné ani tým, ktorí nemajú k „nemým tváram“ bližší vzťah. Vedomé drastické ubližovanie zvieratám sa totiž môže obrátiť aj proti ľuďom. Podľa psychiatra Roberta K. Ressler, ktorý tvoril desiatky rokov profily masových vrahov pre FBI, „akt utýrania je znakom mentálnej poruchy. Výskum v oblasti psychológie a kriminológie ukazuje, že ľudia, ktorí páchajú týranie zvierat, vo väčšine prípadov presunú týranie na fyzické osoby. Vrahovia veľmi často začínajú tým, že zabíjajú a mučia zvieratá.“
Známy je prípad bostonského škrtiča Alberta DeSalva, ktorý zabil 13 žien a v mladosti väznil a týral mačky a psy. Sériový vrah Jeffrey Dahmer zasa nabodával na palice hlavy žiab, mačiek a psov.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
