BRATISLAVA – Problémom vysokoškolského vzdelávania na Slovensku je i to, že ide o päťročný proces, z ktorého vychádza priveľa prevzdelaných ľudí. Pre tých potom nie sú na trhu pracovné miesta zodpovedajúce ich vzdelaniu.
Upozorňuje na to Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá už po deviaty raz hodnotila fakulty slovenských vysokých škôl.
Ostrovský považuje za vážny problém, že viac ako 80 percent bakalárov pokračuje na magisterskom či inžinierskom stupni. „Zo škôl potom vychádza priveľa prevzdelaných ľudí, pre ktorých na trhu nie je dostatok voľných miest,“ hovorí. Tí preto podľa neho pracujú aj na miestach nezodpovedajúcich ich vzdelaniu. Problémom je tiež, že zamestnávatelia nerobia rozdiel medzi maturitným vysvedčením a diplomom bakalára, dodáva Ostrovský.
“Titul bakalár je úplne zdegradovaný,“ hovorí. Ostrovský upozorňuje i na to, že na Slovensku máme problém zamestnávať ľudí so základným či žiadnym vzdelaním. Kým u nás pracuje so základným vzdelaním 14,6 percenta ľudí, v Európskej únii je priemer 46,6 percenta. "To ukazuje, že náš trh práce je v porovnaní hoci len s priemerom EÚ mimoriadne deformovaný," dopĺňa.
Ostrovský vidí pri vysokoškolskom vzdelávaní riešenie v tom, že by študenti po ukončení bakalárskeho štúdia išli aspoň na jeden rok do praxe, a tak by sa zaradili na pracovný trh. Tí, ktorí majú záujem, by sa potom vrátili na druhý stupeň štúdia. Ministerstvo školstva však zatiaľ takúto zmenu nechystá. Ako tvrdí hovorca rezortu Michal Kaliňák, problém vidí v tom, ako by dokázali motivovať firmy, aby študentom prax poskytli.
Nereálne takúto zmenu vidí aj rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár. “Obávam sa, že by bol problém zabezpečiť prax pre 50-tisíc študentov,” hovorí. Okrem toho je podľa neho takáto podmienka aj právne neuskutočniteľná. “Ako možno niekomu prax nariadiť?” pýta sa rektor.
Rezort školstva povinný nástup na pracovný trh po skončení prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania nechystá, chce ale rozvíjať profesijne orientované bakalárske študijné programy, ktorých súčasťou by bola aj prax v reálnej prevádzke. To by malo zabezpečiť lepšie prepojenie študijných programov s potrebami praxe, tvrdí hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák. “Je možné predpokladať, že podstatná časť študentov z týchto študijných programov sa po štúdiu priamo zamestná a nebude pokračovať v štúdiu,” dodáva.
Aj v tomto prípade je však podľa hovorcu potrebné riešiť motiváciu zamestnávateľov a konkrétne podmienky. “Ale z nášho pohľadu ide o systémovejšie a udržateľnejšie riešenie. Súčasne to umožní, aby paralelne existovali viac akademicky orientované programy, v prípade ktorých absolventi budú prirodzene pokračovať na druhom stupni,” uzavrel.
