BRATISLAVA – Súčasťou politických debát je často rómska problematika. Rómov si predstavujeme ako nepracujúcich a sociálne dávky zneužívajúcich neprispôsobivých občanov. Známa iniciatíva s názvom Syndróm Róm má tieto populárne predsudky a mýty vyvrátiť.
Výsledky župných volieb v Banskobystrickom kraji a následné druhé kolo bitky o predsedu dáva tušiť, že vášňam ohľadom rómskej menšiny neodzvonilo. Negatívne nálady poháňa najmä predstava, že bežný občan na túto komunitu dopláca. Odzrkadlilo sa to vo vyše 26-tisíc hlasoch pre Mariána Kotlebu.
Fakty, s ktorými tvorcovia prichádzajú sú napríklad zo štatistík Ústredia práce, Atlasu rómskych komunít, výskumu regionálnej pobočky UNDP a Svetovej banky, a z dobovej platnej legislatívy v oblasti sociálneho práva.
Aj preto kampaň Syndróm Róm prišla s 10 mýtami, ktoré ohľadom Rómov panujú:
Mýtus č. 1: 99% Rómov žije v chatrčiach v dedinských osadách alebo v rozbitých bytovkách v mestských getách.
Výskumy z rokov 2010-2011 naznačujú, že len 16% býva v neštandardných obydliach a príbytkoch.
Mýtus č. 2: Na čo treba zviditeľňovať integrovaných Rómov, veď o pracujúcej majorite tiež nikto nepíše.
Potreba zviditeľňovať integrovaných Rómov vyplýva z potreby robiť osvetu, pretože väčšina z nás si túto menšinu predstavuje ako homogénnu skupinu.
Mýtus č. 3: Rómovia sú populačnou hrozbou. Za krátku dobu budú na Slovensku väčšinou.
Výskumy potvrdzujú, že pôrodnosť rómskej komunity klesá. Pôrodnosť nezávisí len od etnického pôvodu. Taktiež je mylné sa domnievať, že zoškrtanie dávok povedie k menšej pôrodnosti, možno naopak.
Mýtus č. 4: Pre rómsku kultúru je typické rodiť veľa detí!
Nielen klesajúca pôrodnosť, ale aj početnosť detí sa vyskytuje aj v iných komunitách. Napríklad v černošských getách alebo afrických či juhoamerických chudobných oblastiach.
Mýtus č. 5: Slušní ľudia platia dane!
Iniciátori projektu argumentujú, že dane s morálkou spolu nesúvisia. Ľudia dodržujúci spoločenský bontón nemusia ešte vôbec platiť dane rovnako ako neslušní môžu platiť všetky dane.
Mýtus č. 6: To Rómovia diskriminujú nás, veď majú viac sociálnych výhod a dávok!
Vyargumentovaný je aj tento mýtus. Sociálne dávky neexistujú výlučne pre skupinu „Róm“, pretože taká skupina ani nie je.
Mýtus č. 7: Za ekonomické problémy štátu môžu Rómovia. Ak chce štát stabilizovať verejné financie, musí im obmedziť spotrebu sociálnych dávok!
Prijímatelia sociálnych dávok nie sú len Rómovia. Navyše Rómovia nie sú najväčšou skupinou poberateľov. Obmedzenie takýchto dávok býva zväčša politickou demagógiou, ktorá sa snaží zakryť dopady na väčšinu tým, že z toho viní iba Rómov.
Mýtus č. 8: Rómovia sú kvôli svojej sociálnej odkázanosti obrovskou záťažou štátneho rozpočtu!
V rámci výdajov štátu na sociálnu politiku a percentuálneho podielu pridelených prostriedkov rómskemu problému, nie je na mieste hovoriť o obrovskej záťaži.
Mýtus č. 9: Rómom sme rozdali milióny, a aj tak sa nechcú zmeniť!
Už aj keď sa prostriedky na rómsku problematiku udelia, mnohokrát sa efektivita využitia neskúma, resp. zdroje nie sú efektívne umiestnené.
Mýtus č. 10: Keď biely napadne Róma, hneď je rasista. Keď Rómovia napádajú majoritu, nikto ich z rasizmu neobviní!
Rasovo motivované trestné činy u Rómov je ťažko definovať. Omnoho viac ich motivácia spočíva v majetkovom obohatení, nie rasovom útoku.
Účel tohto projektu je jasný. "Chceli sme tým konfrontovať zaužívaný obraz Rómov, ktorí sa vždy spája len s chudobou, osadami, kriminalitou." Potvrdili tvorcovia kampane pre Topky.sk
Či už sú tieto mýty pravdivé alebo nie, rómska problematika je ťažký rébus, s ktorým si zatiaľ ani jedna vláda nedokázala účinne poradiť a tak táto téma zostáva živnou pôdou pre radikálne politické hnutia.
