BUDAPEŠŤ - Je potrebné pokračovať v boji za to, aby sa Európsky parlament zaoberal petičnou sťažnosťou v otázke dvojakého občianstva na Slovensku. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda Výboru pre národnú spolupatričnosť (NÖB) maďarského parlamentu Árpád Potápi.
Podľa agentúry MTI predseda výboru vyjadril radosť z toho, že frakcia Európskej ľudovej strany avizovala, že urobí všetko pre to, aby uvedenú petíciu opäť zaradili do programu schôdze príslušného odborného výboru EP. Ocenil tiež, že záležitosť podporujú všetci maďarskí poslanci v EP nezávisle na ich straníckej príslušnosti.
Bývalý predseda Najvyššieho súdu Maďarskej republiky a predseda maďarského občianskeho združenia Rada pre ľudskú dôstojnosť Zoltán Lomnici oznámil, že pripravil podanie na Súdny dvor Európskej únie.
Jeho cieľom je dosiahnuť, aby sa v prípade, ak by sa záležitosť Maďarov žijúcich na Slovensku nevyriešila politickou cestou, Európsky parlament právnou cestou prinútil k vyšetreniu porušovaniu práva na Slovensku.
Podľa jeho názoru EP bezdôvodne ukončil vyšetrovanie SR iniciované petičnou sťažnosťou v otázke dvojakého občianstva.
Petičnú sťažnosť podali europarlamentu vlani Zoltán Lomnici a László Gubík, ktorý prišiel o slovenské občianstvo. V nej sa domáhali konania európskych inštitúcií, ktoré by donútilo Slovensko upraviť zákon o štátnom občianstve. Týmto spôsobom chceli dosiahnuť, aby slovenskí občania maďarskej národnosti mohli bez akýchkoľvek obmedzení prijímať aj maďarské občianstvo.
Petičný výbor EP však sťažnosť 17. októbra tohto roku uzavrel ako neopodstatnenú. Záležitosť na pôde europarlamentu riešil Výbor pre petície (PETI) 27. mája 2013. Predsedníčka výboru Erminia Mazzoniová nechala vtedy petičnú sťažnosť voči Slovensku otvorenú s tým, že PETI vyčká na rozhodnutie Ústavného súdu SR o tejto veci.
Slovenský europoslanec za SNS Jaroslav Paška na porade koordinátorov PETI argumentoval proti petícii s odvolaním sa na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z júna tohto roku.
Súd skonštatoval, že zmena slovenského zákona o štátnom občianstve z roku 2010, ktorá zaviedla pravidlo, že občanovi SR prijatím občianstva iného štátu súčasne zaniká občianstvo SR, nijako neobmedzila ľudské práva dotknutých osôb.
