BRATISLAVA - Meno slovenského diplomata Ľubomíra Kopaja (57) sa v ostatnom čase skloňuje v súvislosti s jeho nejasným odchodom z postu šéfa misie OBSE v Čiernej Hore, na ktorom vydržal iba čosi viac ako pol roka. Príčinou malo byť údajne obťažovanie zamestnancov. Menej známa je už jeho minulosť spolupracovníka ŠtB, ktorého v máji 1986 spolu s ďalšími pracovníkmi zastupiteľského úradu vyhostili zo Švédska pre špionáž. Aj napriek týmto okolnostiam je stále zamestnancom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
V spise uloženom v Archíve Ústavu pamäti národa je Bratislavčan Ľubomír Kopaj označený za ideospolupracovníka s krycím menom "LUR", neskôr "STAŠA". Z jeho priloženého životopisu vyplýva, že v decembri 1980 nastúpil do funkcie zástupcu náčelníka sekretariátu československej delegácie v Dozorčej komisii v kórejskom Pchjongjangu, aby sa v júni 1982 vrátil na ústredie Federálneho ministerstva zahraničných vecí (FMZV), kde bol zaradený na úsek spracovávania informácií týkajúcich sa Švédska a Dánska.
Dokumenty potvrdzujú, že od roku 1977 do roku 1982 pôsobil ako spolupracovník SNB, aby pred svojím výjazdom do Štokholmu v roku 1983 dostal nové úlohy. Nápomocné mu v tom mali byť aj jeho vynikajúce jazykové znalosti ruštiny, švédčiny, angličtiny, nemčiny a poľštiny.
Ako tlačový atašé sa mal zamerať na činnosť skupiny LISTY a ich prepojenie na švédske organizácie a médiá, činnosť ďalších predstaviteľov česko-slovenskej nepriateľskej emigrácie na teritóriu Švédska, činnosť komunistických strán vo Švédsku a ich vzťahy k ČSSR a ZSSR, či činnosť trokistických organizácií.
Okrem toho si mal vytypovať novinára, ktorý by mal väzby na sledované objekty, alebo z poskytnutých materiálov vytypovať vhodné osoby "pre ďalšie operatívne využitie". Podľa hodnotenia z roku 1985 "konkrétne stanovené úlohy IS plnil". Nebol však vraj plne využitý z titulu svojho postavenia na zastupiteľskom úrade "k plneniu infoprodukcie a vyhľadávacej a typovacej činnosti".
Vrchnosť pravdepodobne s jeho výkonom nebola plne spokojná, keďže mu neudelila žiadnu odmenu a v roku 1986 bola napokon jeho činnosť vyhodnotená ako nedostatočná.
K 10. máju 1986 ho spolu s ďalšími štyrmi pracovníkmi česko-slovenského zastupiteľského úradu vyhostili a švédska strana ako dôvod udala činnosť nezlúčiteľnú s poslaním diplomata. Malo ísť o priemyselnú a vojenskú špionáž, ktorá sa však podľa dokumentu ŠtB nezakladala na pravde.
V správe sa ďalej uvádza, že od mája 1983 do apríla 1986 predložil ideospolupracovník STAŠA osem využiteľných informácií a po návrate do vlasti bol FMZV zaradený na úsek, kde sa spracovávala agenda Rakúska. Napokon s ním ŠtB spoluprácu ukončila s tým, že môže byť neskôr obnovená.
Ľubomír Kopaj aj napriek minulosti ideospolupracovníka ŠtB stále pôsobí na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Od decembra 2012 sa stal šéfom misie OBSE v Čiernej Hore, no nevydržal tam ani rok. "Predtým pôsobil ako koordinátor projektu OBSE na Ukrajine a viedol celý rad pozorovateľských misií OBSE vo voľbách v Bosne a Hercegovine, Srbsku, Belgicku a Holandsku. Z tejto funkcie odišiel Ľ. Kopaj na vlastnú žiadosť v júli 2013 a momentálne pracuje na MZVaEZ SR ako referent na odbore analýz a plánovania," dozvedeli sme sa z tlačového odboru ministerstva.
To ešte doplnilo, že "vedúceho misie OBSE v Čiernej Hore vymenúva úradujúci predseda OBSE. Tento postup bol dodržaný aj v prípade p. Kopaja".
Podľa denníka SME sa však objavili podozrenia z mobingu, kedy ako šéf misie OBSE v Čiernej Hore mal šikanovať svojich podriadených. Informovali o tom tamojšie médiá. Ak by to bola pravda, predstavovalo by to pre slovenskú diplomaciu veľkú blamáž.
