BRATISLAVA - Traja sťažovatelia uspeli pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) so sťažnosťami na prieťahy v konaní pred slovenskými súdmi. Od Slovenska dovedna vysúdili 21 500 eur. Tri rozsudky vyhlásil ESĽP 8. októbra, informuje ministerstvo spravodlivosti na svojom webe.
V prípade Bednár proti Slovenskej republike išlo o sťažnosť na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania na Okresnom súde Dolný Kubín a Okresnom súde Námestovo, ako aj na nemožnosť získania náhrady za toto porušenie. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý sťažnosť odmietol.
Dôvodom odmietnutia bolo aj to, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín. V súvislosti s prieťahom v konaní pred Okresným súdom Námestovo ústavný súd poznamenal, že sťažovateľ síce podal sťažnosť predsedovi dotknutého súdu, ale nedal mu dostatočný čas na nápravu.
ESĽP sa v rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, ani s tým, že sa mohol domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody.
Európsky súd odkázal na prípady Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a poznamenal, že lehota, ktorá sa berie do úvahy, začala plynúť 7. januára 2005 a stále sa neskončila. Rozhodovanie o žalobe sťažovateľa teda trvá už viac ako osem a pol roka na jednom stupni konania pred dvoma rôznymi súdmi, pričom konanie bolo na dva a pol roka prerušené do výsledku iného konania.
Preto sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Samotná dĺžka napadnutého konania bola podľa ESĽP neprimeraná a dospel aj k záveru, že za daných okolností sťažovateľ nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Za zistené porušenie ESĽP priznal Bednárovi 5 500 eur ako nemajetkovú ujmu. Nárok na náhradu výdavkov a nákladov zamietol, keďže sťažovateľ nepredložil žiadne dokumenty na podporu svojho nároku.
Sťažovateľ Frigo sa na ESĽP obrátil pre neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania na Okresnom súde Bratislava II. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý osobitne preskúmal dĺžku konania o žalobe a osobitne dĺžku konania o priznaní trov konania. ÚS uviedol, že sťažnosť na dĺžku konania o žalobe bola podaná oneskorene, pretože súd už o žalobe rozhodol, a v následnom konaní o trovách konaniach prieťahy nezistil.
ESĽP pripomenul, že v súlade so svojou judikatúrou preskúmava celkovú dĺžku namietaných konaní. Príslušný článok Dohovoru umožňuje dostatočnú a vhodnú nápravu iba v prípadoch, v ktorých možno preskúmať konania ako celok. V danom konaní prístup ústavného súdu podľa ESĽP naznačuje, že vo vzťahu k rôznym štádiám konania musia byť podávané osobitné sťažnosti. Takýto prístup však vylučuje preskúmavanie dĺžky konania ako celku a vedie k výsledku, ktorý je nezlučiteľný s praxou ESĽP.
Sťažnosť preto vyhlásil za prijateľnú. Dĺžka napadnutého konania bola podľa európskeho súdu neprimeraná a za zistené porušenie článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd priznal Frigovi 10 500 eur ako nemajetkovú ujmu.
V treťom prípade sa pani Klinovská sťažovala na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, ako aj na nemožnosť získania náhrady za toto porušenie. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd uviedol, že sťažovateľka v priebehu konania podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu, ktorý zjednal nápravu a v konaní sa ďalej pokračovalo efektívne a bez ďalších prieťahov. ESĽP sa v rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľka nepodala ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, ani s tým, že sa mohla domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody.
Európsky súd zas odkázal na známe rozsudky Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Dĺžka napadnutého konania bola podľa ESĽP neprimeraná.
Za zistené porušenie Dohovoru priznal pani Klinovskej 5 500 eur ako nemajetkovú ujmu. Nárok na náhradu výdavkov a nákladov zamietol, keďže sťažovateľka nepredložila žiadne dokumenty na podporu svojho nároku.
