BRATISLAVA – Ak uprostred horiacej budovy prestane fungovať dýchací prístroj, hasič má iba niekoľko sekúnd na to, aby sa pripojil na ten fungujúci svojho kolegu. Ak sa mu to nepodarí, reflexne si strhne z tváre masku a niekoľko nádychov dymu sa mu môžu stať osudným. Vykresľuje možnú situáciu veliteľ družstva na petržalskej hasičskej stanici Rado Pluhovič.
"Zadymenie pri niektorých požiaroch je také, že si nevidíte na ruku, môžete padnúť do šachty. Keď sa niečo stane a ten druhý vám nepomôže hneď alebo neprivolá pomoc, tak tam môže človek ostať. Je to o súhre tých ľudí, musia si veriť," povedal Pluhovič. O svojich kolegoch hovorí ako o rodine, každý mesiac s nimi v službe strávi 240 hodín. "S tým človekom ráno jete, obeduje a večer s ním chodíte spať. Koľkokrát ste s ním niekde na výjazde, pozeráte do požiaru a veríte si, že idete do toho spolu," dodal.
Každý deň je v Petržalke v pohotovosti minimálne 17 hasičov, 22 ľudí obsadzuje plnú smenu. V Bratislave sú štyri hasičské stanice, to znamená, že na zásah je neustále pripravených 60 ľudí. Okrem likvidácie požiarov majú hasiči na každej z nich aj špecifické zameranie, v Petržalke sú špecialisti na činnosti vo výškach, alebo keď sa treba spustiť do hĺbky. Dnes trénujú hasenie požiaru na poschodí, v tomto týždni budú ešte v lokalite Sandberg trénovať záchranu ľudí, ktorí uviazli na skale.
Na petržalskej stanici dnes bolo vidieť najmä chlapov okolo tridsiatky. Nárok na výsluhový dôchodok v súčasnosti majú hasiči podobne ako policajti, či vojaci po 25 rokoch služby. "Táto činnosť je robená tak, že do 50 rokov sú tí bežci a potom máme starších pánov, to sú väčšinou strojníci alebo sú na technickej čate, kde netreba až takú rýchlosť, ale treba skúsenosti," vysvetlil Pluhovič. Podľa neho ide o ľudí, ktorých vysielajú najmä k dopravným nehodám. Pri nich sú skôr ako fyzická zdatnosť, dôležité skúsenosti.
"Niekedy je tam mŕtvola, je tam nejaká osoba na dve časti, je to ťažké, každý to zvláda po svojom. Niekedy nám volá pani psychologička, či sa chceme s ňou rozprávať. Myslím si, že chalani s tým rátajú, že je to súčasť našej práce," hovorí veliteľ. Tvrdí, že pri zásahu pracuje hlavne adrenalín. "Tam neriešite tieto veci, tie vám prichádzajú na um až potom," dodal.
Pri pomyslení na istý československý film z hasičského prostredia sa rozladil. "To bola polovičná urážka hasičskej roboty!" Vraj sa na tom zhodli viacerí. "V tom filme napríklad hasiči vynášali z horiacej budovy plynové fľaše, to sa nerobí, plynová fľaša môže hocikedy vybuchnúť," vysvetlil. Namiesto toho sa podľa neho nechávajú na mieste a ochladzujú sa do určitého momentu, kým je to bezpečné.
"Treba k tomu pristupovať reálne. Keď sa to dá zahasiť, tak sa to zahasiť dá, keď sa to nedá zahasiť, tak sa to udrží, aby sa to nerozšírilo," uzavrel.
