BRATISLAVA - Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank, sa vo svojom najnovšom komentári zameral na oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky, kam spadá aj nepokojmi zmietaný Egypt. Podľa neho je táto oblasť v podstate obrátenou verziou Európy a "prorokuje", že Egypt čoskoro príde o finančnú aj vojenskú pomoc svojho najväčšieho mecenáša Spojených štátov.
"Hoci ropné impériá mohutne rastú, región MENA (Middle East and North Africa) postupne prichádza o svoje momentum. V súčasnosti by sme ho mohli rozdeliť do dvoch oblastí: sever verzus juh. Niečo ako v Európe, avšak v opačnom poradí. V Európe je totiž sever tou zdravšou časťou a neustále premýšľa, ako vyriešiť ekonomické problémy juhu. Naopak v regióne MENA sa práve juh snaží uchrániť sever od politických problémov. Bojí sa rastúcej túžby po demokracii a politickej zodpovednosti za upadajúcu ekonomiku i spoločnosť," týmito slovami začína svoj preslov Jakobsen.
Zároveň sa domnieva, že v čase politickej stability sa regiónu darilo dobre. Až donedávna dokonca niekoľko krajín oblasti MENA fungovalo s troj až päťročnými rozpočtami. Rast bol však vtedy riadený hlavne cenami ropy, potrebou rýchlo vytvárať pracovné miesta a uspokojiť základné materiálne potreby obyvateľov. Teraz však prišla politická nestabilita a tamojšie vlády na možné dôsledky neboli pripravené. Predtým, než ich ekonomiky v roku 2007 dosiahli svoj vrchol, nedokázali vykonať zásadné ekonomické ani politické reformy. Ekonomický aj politický systém tak zostal v područí prerozdeľovania príjmov, na čom je opäť vidieť podobnosť s Európou.
Egypt podľa ekonóma pravdepodobne čoskoro príde o finančnú i vojenskú pomoc od Spojených štátov, a to kvôli podmienkam mierových zmlúv z Camp Davide, ktoré v roku 1978 uzavreli oba štáty spolu s Izraelom. Stabilná dohoda je pritom tiež záujmom susedných krajín. Tie Egyptu narýchlo prišli s pomocou vo výške 12 miliárd dolárov, aby si tak zabezpečili dodávky pšenice. Egypt totiž zostáva jedným z najväčších importérov tejto poľnohospodárskej komodity na svete (hlavne zo Spojených štátov).
"Pre pozorovateľa, ktorý sa nenechá ovládať emóciami, je Egypt vlastne paradoxom. Demokraticky zvolený prezident a jeho vláda boli zvrhnutí rovnakou armádou, ako predtým diktátor Husní Mubarak. V jediný rok sa demokratická voľba niekam vytratila. Predné politické zoskupenie nevie, kam ďalej. Navyše kompromis je v nedohľadne, pretože návrat demokraticky zvoleného Muhammada Mursího nie je práve na programe dňa," dodáva Jakobsen s tým, že potom nie je vlastne žiadnym prekvapením, že sa mladé krajiny nedokážu vyrovnať s novými modelmi vládnutia.
Historicky vzaté sa novovytvorené krajiny hojdajú ako kyvadlo od jedného extrému k druhému a zúfalo sa snažia nájsť svoju vlastnú rovnováhu. Zato staré demokratické systémy v Európe majú za sebou niekoľko storočí vývoja, počas ktorých sa menili najrôznejšie politické režimy. "Aj keď toto všetko vieme, stále trváme na tom, že by si nové demokracie mali na nové štandardy zvyknúť takmer cez noc. Opačný extrém potom nájdeme v Iraku a Afganistane. Ich ekonomiky totiž zlyhali, hoci krajiny mali dostatočný čas na to, aby rástli, učili sa a prijali náročnú úlohu - vytvoriť hladko fungujúcu politickú ekonomiku," tvrdí ekonóm, podľa ktorého idu ekonomiky Sýrie, Jordánska, Egyptu a Palestíny od desiatich k piatim.
Keď k tomu prirátame správy o nedostatku hotovosti v Iráne, vyjde nám z toho podľa neho vysoko horľavý región - či už ekonomicky alebo politicky. Aj napriek nutnosti zabezpečenia toku ropného bohatstva je len málo firiem, ktoré vystavujú svojich zamestnancov pobytu v týchto krajinách. Z regiónu utekajú nielen turisti, ale aj kapitál. Ten si už dávno našiel cestu do Spojených arabských emirátov a ich obchodného centra, Dubaja.
Pre záchranu regiónu MENA bude vraj potrebné, aby juh pumpoval na sever viac peňazí, rád ale aj rokovacích stratégií. História nám zároveň ukázala, že v dlhodobom horizonte sa všetko rieši s rešpektom, pochopením a ekonomickými stimulmi, ktoré však majú pochádzať priamo z regiónu, a nie z Európy alebo Spojených štátov.
