Pozrite sa, ako prebiehala vlastizrada: Z pätice judášov žije už iba Vasiľ Biľak

Takto sa začala vlastizrada. Pozývací list do rúk vtedajšieho sovietskeho vodcu Leonida Iľjiča Brežneva podpísala pätica československých politikov. Priznali sa mu v ňom, že nezvládajú situáciu v krajine, tvrdia, že médiá sú v rukách pravicových síl. "Vedenie strany už nie je ďalej schopné sa úspešne brániť pred útokmi proti socializmu. Nie je schopné organizovať proti pravicovým silám ani ideologický, ani politický odpor. Samotná existencia socializmu v našej zemi je ohrozená. Pravicové sily vytvorili priaznivé podmienky pre kontrarevolučný prevrat," píše sa v liste. Jeho signatári požiadali Brežneva o poskytnutie podpory a pomoci všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícií. Na texte pozývacieho listu sa zrejme vopred dohodli s Brežnevom, ktorý ho potreboval, aby pred medzinárodným spoločenstvom obhájil vpád do Československa. Wikipedia tvrdí, že Brežnev dostal list do vlastný rúk v bratislavskom hoteli Sorea. Historik Ivan Laluha svojho času tvrdil, že Brežnev list prevzal na WC. Existencia listu bola tajná, objavili ho v ruskom archíve až v roku 1992.

Toto sú ľudia, ktorí sa pod pozývací list podpísali:

Vasiľ Biľak

Jediný signatár pozývacieho listu, ktorý ešte žije. V čase invázie bol členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ. Na vrchole mocenskej pyramídy sa udržal až do roku 1989. Má 96 rokov a býva v historickej vile pod bratislavským Slavínom, ktorú "znárodnil". Spolu s ním ju obýva jeho zať, Jozef Ševc, niekdajší predseda porevolučnej KSS.

Alois Indra

V roku 1968 bol ministrom dopravy a členom Ústredného výboru strany. V roku 1971 sa stal predsedom parlamentu - Federálneho zhromaždenia. V roku 1990 zomrel.

Drahomír Kolder

Člen Ústredného výboru zomrel relatívne krátko po invázií, v roku 1972.

Oldřich Švestka

Tiež bol členom Ústredného výboru, po invázií sa však vrátil na post šéfredaktora novín Rudé Právo. Zomrel v roku 1983.

Antonín Kapek

Člen ústredného výboru, svoj život ukončil v roku 1990 samovraždou.

Mali ísť pred súd?

Nikto z nich za vlastizradu nebol súdený. "Možno by nebolo správne ich teraz posielať za mreže. Ale mal zaznieť jasný rozsudok. Minimálne v právnej rovine mali byť odsúdení," povedal nám v ankete poslanec parlamentu Marián Záhumenský. Jeho kolega Robert Madej sa však domnieva, že inváziu by sme mali vnímať už iba ako historickú udalosť. "Niektoré veci treba vnímať ako výsledok geopolitickej situácie v tom čase a s hrdosťou sa pozerať do budúcnosti. Rozhodnutia sa urobili najmä v Moskve," povedal Madej.

Vila Vasiľa Biľaka v Bratislave na Timravinej ulici pod Slavínom.