BRATISLAVA - Tohoročná chladná zima, aj extrémne horúčavy v júli majú spoločnú príčinu. Ako uviedol klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavel Faško, je ňou cirkulácia vzduchu pozdĺž poludníkov a nevýrazný prenos vzduchových hmôt z Atlantického oceánu.
"Stále pokračuje stav, ktorý tu bol počas zimy aj počas jari, to znamená nevýrazný prenos vzduchových hmôt z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy," vysvetľuje klimatológ.
"Takáto cirkulácia sa vyznačuje tým, že letá a zimy sú voči sebe v ostrom kontraste. Zimy bývajú v prípadoch, keď napadne dostatok snehu a prúdi sem studený vzduch z Ruska alebo Škandinávie, mrazivé. A naopak letá, keďže zotrváva cirkulácia pozdĺž poludníkov, bývajú zasa horúce. V letnom období sa k nám naopak dostáva horúci vzduch z juhu, alebo juhozápadu, ktorý má pôvod niekde v oblastiach severnej Afriky," dodáva. Tento jav sám osebe podľa neho nesúvisí z globálnym otepľovaním a je súčasťou normálnych prírodných cyklov.
Čo však s globálnym otepľovaním súvisí, je výška teplôt, ktoré sa v rámci takéhoto počasia dajú na Slovensku namerať. V noci z nedele (28. 7.) na pondelok (29. 7.) padol napríklad rekord ohľadom najhorúcejšej letnej noci - v Piešťanoch za celú noc teplota neklesla pod 27,3 stupňa Celzia.
Faško dodal, že jar bola typická aktivitou tlakových níží v Stredomorí, čo u nás spôsobovalo množstvo zrážok. S príchodom leta sa však táto aktivita prirodzeným spôsobom utlmila. "To malo za následok, že u nás začalo prevládať suché počasie s množstvom slnečného svitu. Prvá polovica júla sa vyznačovala tým, že boli dosť veľké kontrasty medzi nočnou a dennou teplotou vzduchu," poznamenal. Pomerne príjemné nočné teploty však stúpli hneď potom, ako sa zmenilo prúdenie a nad Slovensko sa dostali masy rozhorúčeného afrického vzduchu. "Vtedy už začali byť teplé aj noci," doplnil.
V utorok (30. 7) by sa malo prechodne mierne ochladiť, potom sa však očakáva ďalšie oteplenie. "Nemala by to byť posledná vlna horúčav v tomto lete, mala by prísť minimálne ešte jedna," povedal na margo aktuálnych teplôt Faško.
"Na toto vám neodpoviem, bude to závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať stav severoatlantickej oscilácie," odpovedal Faško na otázku, či bude tohoročný trend vo vývoji počasia pretrvávať. Ak by sa však trend cirkulácie vzduchu pozdĺž poludníkov zachoval, dá sa očakávať pomerne teplá jeseň a po nej mrazivá zima, najmä ak v európskej časti Ruska a v Škandinávii napadne množstvo snehu.
Najlepšiu predpoveď počasia nájdete na predpovede.sk
