KIVALINA – Eskimáci žijúci v malej ostrovnej dedinke Kivalina v Beringovom mori majú hlavy nielen v smútku, ale onedlho bohužiaľ doslova v mori. Stanú sa tak zrejme prvými obeťami globálneho otepľovania.
Malý ostrov v Aljaške s rozlohou 4,8 km2 by mal podľa prepočtov do roku 2025 zmiznúť z povrchu zemského. Môže za to globálne otepľovanie. Dedinka s takmer štyristo obyvateľmi sa tak tragicky zapíše do histórie. Nikto ju nedokázal zachrániť, potopila sa vplyvom globálnej zmeny klímy.
Obyvatelia ostrovnej dedinky sa tak stávajú prvými americkými utečencami pred extrémnym otepľovaním, ktoré stále ohrozuje našu Zem.
Doteraz slúžili okolité zamrznuté plochy v Beringovom mori ako prirodzená ochrana ostrova pred eróziou pôdy. Ľady sa žiaľ roztápajú a potomkovia pôvodných Američanov musia odísť z rodnej hrude, pretože doslova strácajú pôdu pod nohami.
Problémy má dedina už dlhšie. Pomôcť sa usilovala Americká armáda, ktorá vybudovala v okolí ostrova bariéru. No tá kvôli búrkam, ktoré dno a breh podmývajú, už nestačí. Vplyvom neustálej erózie budovanie ďaších zábran už takisto nestačí. Miestni obyvatelia musia odísť, pretože armáda už ďalej pomôcť nedokáže. Vybudovanie nových domov a infraštruktúry totiž odhadujú na 90 až 100 miliónov dolárov. Úrady však hovoria až o sume 400 miliónov dolárov a tú miestni obyvatelia očakávať nemôžu.
Okrem iného Kivaliňania považujú za problém aj to, že sa s pomocou nemajú na koho obrátiť. Podľa slov šéfky Kivalinskej rady Colleen Swanovej, ktorá sa vyjadrila pre BBC, nemôžu čakať vôbec žiadnu pomoc. Tamojší obyvatelia síce doplácajú na niečo, čo nespôsobili, no neexistuje štátna alebo federálna agentúra, na ktorú by sa mohli obrátiť s prosbou o pomoc. Ako dodáva: "Americká vláda nám vnútila západný životný štýl, vložila nám na ramená jeho bremená a teraz očakáva, že všetko jednoducho vezmeme a odsťahujeme sa? Čo je toto za vládu?"
Pravdou teda naozaj ostáva, ako tvrdí: "Buď tu proste budeme, než príde záplava a umrieme, alebo sa budeme musieť zdvihnúť a niekam odísť."
Ostrovná dedinka Kivalina bola naposledy evakuovaná kvôli vysokej hladine vody pred dvoma rokmi. Hrozbou je, že búrka, ktorá ju môže zaplaviť, môže prísť prakticky hocikedy.
