BRATISLAVA – Jazyk je pre existenciu národa dôležitejší ako územie. Na oslavách 170. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny v Hlbokom to dnes vyhlásil poslanec NR SR Radoslav Procházka. Podľa neho bez jazyka nemôže byť ani kultúra, ani vzdelanie.
"A len vzdelaný národ je aj skutočne slobodný," povedal Radoslav Procházka. Okrem neho a popredných predstaviteľov evanjelickej cirkvi sa osláv zúčastnili aj minister školstva Dušan Čaplovič a podpredseda trnavského samosprávneho kraja Augustín Hambálek.
Práve v Hlbokom pri Senici sa v dňoch 11. až 16. júla 1843 Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža dohodli, že základom spisovnej slovenčiny bude stredoslovenské nárečie a neskôr pre túto dohodu získali aj súhlas vplyvného katolíckeho duchovného Jána Hollého, farára z neďalekej Dobrej Vody.
Miestny evanjelický farár Miroslav Hvožďara vo svojom prejave k prítomným vyzdvihol odvahu a vieru štúrovcov ako základné piliere ich úspechu a pripomenul, že v čase, keď vykonali svoje veľké dielo, mali všetci traja aktéri dohody z Hlbokého len okolo 30 rokov. "A boli si od predstaviteľa staršej generácie a rímsko-katolíckej cirkvi Jána Hollého popýtať akési schválenie a on týmto mladým ľuďom toto povzbudenie a schválenie dal. Mali by sme si z toho možno vziať poučenie aj do dnešných dní," povedal Hvožďara.
"Veľmi ma ten príklad oslovil, je to dôkaz, že keď má človek dobré úmysly a nebojí sa, môže dokázať dôležité veci aj skôr, ako len v pokročilom veku," reagoval Radoslav Procházka, ktorý nedávno rozbehol petičnú akciu práve pod heslom Mladý prezident.
