BRATISLAVA - Postup košickej samosprávy pri nútenom vysťahovaní Rómov z ich obydlí sa javí ako nesprávny. Konštatuje to Kancelária verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej.
Právnici z ombudsmankinej kancelárie mali problémy získať od košického magistrátu požadované doklady, ktoré by potvrdili správnosť jeho postupu, píše vo vyjadrení Dubovcovej poradkyňa pre komunikáciu a médiá Alena Kuišová.
Mesto podľa informácií Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) prinútilo 30. októbra okolo 150 ľudí vysťahovať sa zo svojich domovov v košických Nižných Kapustníkoch. Ich príbytky sa zbúrali, keďže podľa vyjadrení košickej samosprávy pre ERRC išlo o čiernu skládku odpadu.
"Okrem toho, že sme mali problém dostať sa k dokladom, ktorými mali preukázať svoj postup, tak aj z informácií, ktoré zatiaľ máme k dispozícii, predbežne vyplývajú veľké pochybnosti o správnosti ich postupu. Zatiaľ sa nám to javí tak, že tam môže byť problém pri preukázaní správnosti postupu," hovoria právnici.
Kancelária verejného ochrancu práv v súčasnosti sumarizuje a vyhodnocuje všetky relevantné doklady a informácie, ktoré má k dispozícii a približne do troch týždňov by mala prípad uzavrieť. Dubovcová zaradila nútené sťahovanie Rómov z ich obydlí medzi svoje tohtoročné priority. Rozhodla sa tak na základe podania ERRC, ktoré ku koncu minulého roka upozornilo na nútené vysťahovanie Rómov z Košíc a tiež Prešova.
Organizácia kritizovala samosprávy, že búrajú príbytky Rómov a nútia ich sťahovať sa bez toho, aby sa starali o ich ďalší osud. Centrum tiež upozornilo, že niektoré mestá a obce to robia na základe zákona o odpadoch a vo svojich búracích rozhodnutiach definujú osady ako ilegálne skládky.
"Pokiaľ ide o Prešov, tu nám kompetentní bez problémov predložili všetky potrebné doklady. Po ich preštudovaní a predbežnom posúdení celého prípadu to zatiaľ vyzerá tak, že administratívny postup, ktorý použili, by mal byť v poriadku. Je ale dôležité zdôrazniť, že na definitívnom a konečnom stanovisku ešte pracujeme," píše sa v odpovedi z kancelárie ombudsmanky.
Hovorkyňa Košíc Martina Urik Viktorínová v januárovej reakcii na kritiku ERRC vysvetlila, že mesto "chránilo 240-tisíc obyvateľov Košíc, ktorým hrozil výpadok tepla na začiatku vykurovacej sezóny". Asi 150 ľudí poškodzovalo podľa Viktorínovej tvrdenia horúcovodné potrubia teplární a mestu hrozil krízový stav. Ako hovorkyňa ďalej vysvetlila, zároveň sa ich obydlia nachádzali v bezprostrednej blízkosti železničnej stanice, čím ohrozovali životy a zdravie seba a ostatných.
Marek Szilvási z ERRC vtedy upozornil na to, že na Slovensku sa neuplatňuje inštitút moratória na nútené vysťahovanie počas zimných mesiacov. Vysťahovanie v mrazivých teplotách bez zabezpečenia dostatočného náhradného ubytovania je podľa neho v zmysle viacerých medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv absolútne neprípustné.
Z prešovskej lokality Pod hrádkom a Stará tehelňa sa museli vysťahovať niektoré rodiny, ktoré patrili k neplatičom alebo tam bývali načierno, vysvetlil tiež v januári prešovský primátor Pavel Hagyari. „Sú tam ľudia, ktorí nie sú Prešovčania a násilne obsadili voľné byty. V týchto ´vypratávačkách´ bude mesto pokračovať,“ povedal vtedy primátor.
Situáciu naďalej monitoruje aj ERRC, ktoré podobne ako ombudsmanka opakovane nedostalo uspokojivú odpoveď od košického magistrátu. "Opakovane sa vyhli poskytnúť informácie o tom, na základe akej legislatívy ľudí vysťahovali," napísal Szilvási.
Medzitým v centre zaregistrovali ďalšie nútené vysťahovanie, tentokrát z košického sídliska Ťahanovce. Aj ombudsmanka hovorí, že problém je závažný a netýka sa len známych prípadov z Košíc a Prešova. ERRC sa plánuje v súvislosti s Košicami obrátiť aj na Radu Európy a Európsku komisiu.
Organizácia upozorňuje, že mesto je partnerom v mnohých európskych projektoch zameraných na sociálnu inklúziu (Urbact Roma Net, Romed, and the European Alliance of Cities and Regions for Roma Inclusion). Nariadenia na vysťahovanie a búranie obydlí je však podľa ERRC v rozpore s poslaním práve týchto projektov.
