BRATISLAVA - Rada Európy odmietla slovenský zoznam kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Kandidátmi na sudcov boli Marica Pirošíková, ktorá je momentálne zástupcom SR pre ESĽP, prokurátor generálnej prokuratúry Marek Tomašovič a bývalý sudca ústavného súdu Ján Drgonec, ktorý už kandidoval aj pred deviatimi rokmi.
Dnes o tom informovala strana Most-Híd s odvolaním sa na poslanca parlamentu za túto stranu Józsefa Nagya, ktorý je členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) a túto skutočnosť zistil v Štrasburgu. Na Európskom súde pre ľudské práva sa opakuje situácia z roku 2004, keď Rada Európy tiež vrátila zoznam kandidátov na voľbu sudcov. Aktuálna voľba spomedzi kandidátov bola plánovaná na utorok.
"Kým ostatných kandidátov z Litvy a Islandu schválili do voľby v pléne parlamentného zhromaždenia, od slovenskej vlády Rada Európy v najbližších dňoch požiada predloženie nového zoznamu," uviedla strana Most-Híd v stanovisku, ktoré poskytla tlačová tajomníčka Nikoleta Kovácsová.
Most Híd sa v zdôvodnení odmietnutia nášho zoznamu odvoláva na informáciu Moldavčana Valeria Ghiletchiho, ktorý je členom Výboru pre voľby sudcov. Ten uviedol, že slovenskí kandidáti nepresvedčili na hearingu (vypočutí) a preto boli odmietnutí. Pred deviatimi rokmi kandidátnu listinu odmietla Rada Európy preto, že tam nebola ani jedna žena.
Vtedy napokon uspel sudca Ján Šikuta, ktorému sa mandát skončí 31. októbra. Ak dovtedy PZ RE nezvolí nového sudcu zo Slovenska, Šikuta môže ostať vo funkcii, nebude však už môcť začínať nové spory, ale len dokončovať tie prebiehajúce.
"Je to veľmi nepríjemná situácia pre Slovensko. Nemusí to znamenať chybný výber kandidátov, ale aj nedostatok diplomacie. Vyžaduje to dôkladnejšiu prípravu, a to ide ťažko, ak členovia Parlamentného zhromaždenia RE zo Slovenska sa môžu pre úsporné opatrenia kancelárie parlamentu zúčastňovať na plenárnych zasadnutiach len obmedzene," uviedol poslanec József Nagy, ktorý sa zúčastňuje na tohtotýždňovom zasadnutí Rady Európy ako jediný člen zo Slovenska.
Cestu absolvoval na vlastné náklady. Prebiehajúce zasadnutie Národnej rady SR nemôže byť podľa neho dôvodom na rušenie delegácie, lebo jednotlivé politické strany či poslanci si môžu sami zvážiť účasť v závislosti od tém, ktoré pokrývajú v Národnej rade SR a v Rade Európy.
Riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Peter Susko upozornil na dôvody, ktoré viedli podvýbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre voľbu sudcov ESĽP k odporúčaniu pre plénum PZ RE, aby odmietlo slovenský zoznam kandidátov. Medzi týmito dôvodmi nedostatok diplomacie nefiguruje.
"Keďže kandidáti nie sú dostatočne kvalifikovaní, podvýbor odporúča, aby bola kandidátka odmietnutá zastupiteľstvom a vláda Slovenskej republiky bola požiadaná o vytvorenie nového zoznamu kandidátov," uvádza sa v stanovisku podvýboru.
Členka súdnej rady Dana Bystrianska, ktorá je zároveň predsedníčkou Združenia sudcov Slovenska si myslí, že v súčasnej situácii nezostáva nič iné, len voľbu kandidátov na sudcov ESĽP zopakovať. "Myslím si, že by tam mal byť človek z prostredia sudcov," povedala a pripomenula, že pri voľbách kandidátov združenie navrhovalo kandidátku, ktorá takéto kritérium spĺňala a je sudkyňou.
Kandidáti z odmietnutého zoznamu uspeli 22. januára vo voľbách Súdnej rady SR. Vo voľbách súdnej rady Pirošíková a Drgonec prešli už v prvom kole, dostali 15, resp. 11 hlasov osemnásťčlennej rady. Tomašoviča zvolili v druhom kole, dostal 13 hlasov. Vláda nomináciu víťaznej trojice odobrila 6. februára.
ESĽP je konečnou inštanciou v prípadoch týkajúcich sa porušenia ľudských práv zo strany štátnych orgánov a súdov a pre sťažovateľov je často poslednou nádejou pre spravodlivé riešenie ich sporov. V roku 2012 zo Slovenska odmietol 1 079 podaní pre nepríslušnosť, preskúmal 531 podaní a notifikoval vládu SR v 46 prípadoch.
Najčastejšie súd konštatoval, že u sťažovateľa bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Spolu 21 rozsudkov bolo v neprospech Slovenskej republiky, naproti tomu slovenská vláda úplne vyhrala dva spory so sťažovateľmi. Ostatné spory sa riešili zmierom alebo vyhlásením vlády o doriešení sťažnosti.
