BRATISLAVA - Peniaze z eurofondov na podporu aplikovaného výskumu a vývoja nemuseli všetci úspešní žiadatelia získať najobjektívnejším spôsobom. Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý skúmal oprávnenosť výdavkov na vybrané opatrenia z operačného programu Výskum a vývoj.
Program je v gescii Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ. NKÚ zistil 15 systémových a 392 konkrétnych nedostatkov, ktoré sa týkajú 56 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v hodnote viac ako 143 mil. eur z obdobia 2009 až 2011.
Ako na dnešnom brífingu povedala vedúca kontrolnej akcie Ľubica Gazdová, NKÚ nadobudol iba obmedzené uistenie o tom, že pri hodnotení žiadostí bol zabezpečený jednotný, odborný, objektívny a transparentný prístup. Výsledky kontroly postúpil NKÚ aj Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru.
V centre pozornosti NKÚ boli výzvy z rokov 2009 až 2011. Týkali sa podpory aplikovaného výskumu a vývoja. Išlo o 56 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v hodnote viac ako 143 mil. eur, pričom Gazdová upozorňuje, že akademická obec a univerzity vyšli z kontroly dobre. Žiadateľmi v týchto výzvach sú aj spoločnosti, v podstate ide o súkromný sektor, hovorí Gazdová.
Tieto spoločnosti spolupracujú s inštitúciami, ktoré sa zaoberajú vedou a výskumom. Konkretizovať ich NKÚ pred verejnosťou nemôže. NKÚ prostredníctvom obchodného registra zistilo, že spolu 56,5 mil. eur získali žiadatelia, ktorí podľa kontrolórov nespĺňali základné kritériá. K nim patria žiadatelia, ktorí nemali v predmete činnosti uvedený výskum a vedu, nespĺňali kritérium nastavené agentúrou a to, že museli v odbore fungovať minimálne tri roky.
V 37 prípadoch spoločnosti nevlastnili osvedčenia o spôsobilosti vykonať výskum a vývoj v zmysle zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Tieto kritériá neboli podmienkou pre získanie peňazí, no ako vysvetľuje Gazdová, je dôležité, aby uchádzači v oblasti pôsobili.
Závažnosť nedostatkov zistených NKÚ SR podčiarkuje podľa Gazdovej aj skutočnosť, že rozdiel medzi pridelenými bodmi, keď bol projekt schválený na financovanie, a bodmi neúspešných žiadateľov je vo všetkých výzvach iba 0,5 bodu.
"Vo väzbe na takto malý bodový rozdiel je mimoriadne dôležité, aby prideľovanie bodového hodnotenia bolo jednotné, presné, korektné a každý pridelený bod bol podložený preukázateľnými dôkazmi. Pri rozhodovaní o udelení finančného príspevku prisúdenie jediného neoprávneného bodu rozhodovalo, či boli finančné prostriedky žiadateľovi pridelené alebo nie," hovorí Gazdová.
Nedostatky sa týkali aj hodnotiaceho procesu. V 315 prípadoch nezodpovedalo bodové hodnotenie údajom, ktoré boli uvedené v žiadostiach. Vyskytli sa prípady, keď podľa NKÚ nemali žiadatelia za určité kritériá získať ani jeden bod, od hodnotiteľov však dostali plný počet. NKÚ zistil, že nie je ani dostatočne zdokumentované, ako agentúra ministerstva školstva hodnotiteľov vyberala. Jedným z navrhnutých opatrení preto je, aby sa táto procedúra skonkretizovala.
Podľa NKÚ sa tiež musí upraviť manuál, podľa ktorého sa vyberajú úspešní žiadatelia o nenávratný finančný príspevok. Gazdová dodala, že NKÚ chce na jeseň v tomto roku opäť skontrolovať opatrenia, "aby sa už v ďalších výzvach a v ďalších hodnotiacich procesoch nezopakovali zistenia, ktoré sme našli".
Polícia sa uvedenými informáciami zaoberala, no preverovaním nezistila žiaden trestný čin, uviedol hovorca Prezídia PZ Michal Slivka. „Minister školstva Dušan Čaplovič po nástupe na rezort avizoval sprísnenie práce v oblasti schvaľovania eurofondov, čím reagoval práve na podozrenia, aké dnes konštatuje NKÚ,“ povedal jeho hovorca Michal Kaliňák.
Pripomenul, že v agentúre došlo k personálnym výmenám a k úzkej spolupráci agentúry s rezortom, pričom sa znásobila kontrola projektov. Pri každom projekte sa robí priebežná kontrola pred uvoľnením peňazí a potom sa kontrolujú tieto projekty aj z pohľadu realizácie prác, ako aj oprávnenosti výdavkov. Čo sa týka hodnotiteľov, tí sú súčasťou databázy hodnotiteľov, ktorá sa priebežne dopĺňa.
