BRATISLAVA - Ministerstvo životného prostredia predstavilo po pracovnej verzii oficiálny návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, v piatok (24.5.) ho predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
K materiálu bolo začiatkom mesiaca verejné prerokovanie, pripomienky sa budú vyhodnocovať v rámci legislatívneho procesu. Právna norma okrem iného prináša riešenie náhrad pre súkromných vlastníkov chránených území.
Tí by sa tak po rokoch mali dočkať vyriešenia otázky možnosti náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na svojich pozemkoch. Zmenou legislatívy v tejto oblasti podmieňujú súkromní vlastníci napríklad odobrenie novej zonácie Tatranského národného parku. Envirorezort v materiáli navrhuje, aby nový systém kompenzácií zahŕňal zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.
Preferovať sa má zámena, zmluvná starostlivosť, výkup a nájom. S týmito novými možnosťami počítal aj návrh nového zákona o ochrane prírody, ktorý ministerstvo predložilo v roku 2008, po prijatí veľkého počtu pripomienok sa proces tvorby nového zákona zastavil. Za bývalej vlády sa na legislatívnej norme tiež pracovalo, jej predloženie však stopol pád kabinetu. Minister Peter Žiga sa už vyjadril, že je naklonený výmenám súkromných pozemkov v chránených územiach za iné, štátne.
Novela počíta aj s tým, že ministerstvo a obvodné úrady životného prostredia prídu o doterajšiu kompetenciu vyhlasovať chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, chránené areály, ako aj chránené vtáčie územia. Po novom sa má presunúť na vládu.
Ministerstvo v návrhu upravuje aj prípady, keď je potrebný súhlas na výrub drevín od orgánov ochrany prírody. Bez povolenia by sa tak mohlo vyrúbať viac stromov. Bez povolenia sa budú môcť vyrúbať stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov namiesto súčasných 40 cm. Na vyrúbanie stromov alebo záhradách by už v budúcnosti nemalo byť vôbec potrebné povolenie, v súčasnosti sa vyžadovalo pri stromoch s obvodom kmeňa väčším ako 80 centimetrov.
Novela prináša aj zmeny, ktoré by mali prispieť k boju s inváznymi druhmi rastlín, ktoré agresívne potláčajú pôvodné rastliny. Za ich odstraňovanie majú byť zodpovední vlastníci pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, a nie pôvodcovia ich šírenia. Ako poukázalo ministerstvo, vypátranie pôvodcu šírenia je problematické a prakticky nemožné.
Správcovia vodných a líniových stavieb ako diaľnice či rýchlostné komunikácie, by zase mali myslieť aj na migráciu živočíchov. V budúcnosti by mali preto povinne zriaďovať vhodné technické alebo stavebné konštrukcie a zariadenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križujú s ich migračnými trasami. Novela má v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta platiť od januára 2014.
