BRATISLAVA – Združenie VIA IURIS volá po tom, aby pre ústnu časť výberu uchádzačov o funkciu sudcu platili jednotné pravidlá a aby výberové komisie ako aj posledná inštancia výberu, teda Súdna rada SR, svoje rozhodnutia zdôvodňovali.
„Môžeme konštatovať, že kritériá na výber sudcov a predsedov súdov na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami a medzinárodnými štandardmi upravené nedostačujúco. VIA IURIS navrhuje precíznejšie zadefinovanie kritérií na výber sudcov a predsedov súdov a odporúča vytvorenie jednotných a podrobných hodnotiacich hárkov,“ zdôraznila advokátka spolupracujúca s VIA IURIS Kristína Babiaková.
Ministerstvo spravodlivosti v reakcii na návrhy uviedlo, že pripravuje legislatívne zmeny tzv. statusových zákonov. "V určitom rozsahu sa dotknú aj oblasti výberových konaní na súdoch," uviedla hovorkyňa MS SR Alexandra Donevová. Predseda súdnej rady a najvyššieho súdu Štefan Harabin prostredníctvom svojej kancelárie uviedol, že Súdna rada Slovenskej republiky postupuje výlučne podľa ústavy a medzinárodných záväzkov.
Výberové konania na sudcov a šéfov súdov sú od mája 2011 podľa novej legislatívy otvorené a transparentné, čo oceňuje aj VIA IURIS. Tá urobila analýzu 31 výberových konaní na funkciu sudcu na okresné súdy a 84 výberových konaní na funkciu predsedu súdu na okresné a krajské súdy. Z analýzy dokázali vytvoriť charakteristický typ víťazov týchto výberov.
Do funkcie sudcu bola spomedzi 692 uchádzačov väčšinou vymenovaná žena vo veku 30 až 35 rokov s absolvovanou justičnou skúškou a poslednou praxou vyššieho súdneho úradníka, bez blízkych osôb v justícii a ovládajúca anglický jazyk. Podobný profil má aj väčšina účastníkov výberových konaní.
Zo 102 prihlásených uchádzačov na funkciu predsedu súdu bol väčšinou za predsedu súdu vymenovaný muž vo veku 51 až 60 rokov, ktorý už v minulosti bol predsedom súdu a ovláda ruský jazyk. Do výberových konaní sa väčšinou hlásili uchádzači, ktorí v minulosti neboli predsedami súdu.
Podľa Babiakovej sa prieskumom potvrdilo to, čo sa hovorí o justícii, že je tam vysoká feminizácia. Naopak, za predsedov súdov už väčšinou bývajú vymenovaní muži, i keď ich prevaha je mierna (52 percent). Len 14 percent prihlásených uchádzačov malo rodinné väzby v justícii, ale medzi tými, ktorí boli napokon navrhnutí na sudcu, to už bola takmer tretina úspešných uchádzačov (30 percent).
„Uvedené výsledky vzbudzujú potrebu zvýšenej pozornosti, keďže navyše nezohľadňujú existenciu prípadných iných väzieb ostatných uchádzačov na osoby pracujúce v justícii,“ poznamenala Babiaková. Spomedzi uchádzačov, ktorí deklarujú znalosť angličtiny, len malá časť má z tohto jazyka aj certifikovanú skúšku.
VIA IURIS pozitívne vníma, že takmer štvrtina vymenovaných sudcov má predchádzajúce pracovné skúsenosti z iného ako justičného prostredia, čo môže priniesť do justície odlišné názory, inú profesionálnu skúsenosť a iné poznatky z aplikačnej praxe.
