V pivnici má pani Oľga Banyacskyová všetok majetok, hračky i potraviny.
KOŠICE - Smutné Vianoce čakajú štvorročnú Simonku Banyacskyovú z Košíc. Spolu so súrodencami Martinkom (9), Kevinom (2), polročnou Dominikou a mamou Oľgou žijú už šesť týždňov v pivnici paneláka na košickom sídlisku Terasa.
Pod stromček by si najviac priali suché štyri
steny, sporák a postele, aby už nemuseli spať na zemi.
Pani Oľga takmer každý deň navštevuje radnicu, no zatiaľ
jej úradníci nepomohli vyriešiť situáciu.
„S druhom som sa rozišla a žila u svojej matky, kde žil aj brat. Atmosféra nebola najlepšia. Matka byt predala s tým, aby som si našla podnájom a ona mi finančne pomôže,“ tvrdí pani Oľga. So štyrmi deťmi navštívila viacero bytov v meste, no takú rozvetvenú rodinu nikto prijať nechcel. „Báli sa, že sa nás asi nezbavia. Nechcem spať pod mostom. Zvolila som radšej pivnicu vo vežiaku, kde sme doteraz žili. Bývalí susedia nám pomáhajú a nemajú žiadne výhrady, no pomôcť nám nevedia,“ dodáva Oľga.
Denne večer rozkladá matrace a periny na tvrdú zem, dve deti ukladá do kočíka. Varí, perie a na toaletu chodí s deťmi k známym. Cez deň sa spoločne prechádzajú. Tvrdí, že ešte v roku 1997 podala žiadosť na magistrát o sociálny byt, no tam ju údajne stratili. „Žiadosť pani Banyacskyovej pracovníčky evidencie nenašli. Keďže nemá kópiu, je ťažké riešiť jej sťažnosť,“ uviedla hovorkyňa košickej radnice Jana Geročová.
Pripomenula však, že matka so štyrmi deťmi dostala ponuku žiť v krízovom centre na Adlerovej i Alejovej ulici. S tým súhlasí aj pani Oľga, no argumentuje: „Na Adlerovu musíme tak či tak čakať do januára, pretože tam nie je voľné miesto. A na Alejovej ulici sme niekoľko dní boli, ale je to tam neznesiteľné. Dovtedy sme nemali nikdy vši, ani sme nikdy neboli poštípaní plošticami. Teraz, keď som opäť dala deti dokopy, nechcem, aby sa to vrátilo.“ Radnica by pani Oľge rada pomohla, no nemôže vyhovieť každému. Opäť môže napísať žiadosť o sociálny byt, no v súčasnosti vybavujú čakateľov z rokov 1996 až 1998. „Deti potrebujú režim a istotu. To im chcem dať a nechcem sa ich vzdať,“ bojuje o svoje šťastie pani Oľga.
„S druhom som sa rozišla a žila u svojej matky, kde žil aj brat. Atmosféra nebola najlepšia. Matka byt predala s tým, aby som si našla podnájom a ona mi finančne pomôže,“ tvrdí pani Oľga. So štyrmi deťmi navštívila viacero bytov v meste, no takú rozvetvenú rodinu nikto prijať nechcel. „Báli sa, že sa nás asi nezbavia. Nechcem spať pod mostom. Zvolila som radšej pivnicu vo vežiaku, kde sme doteraz žili. Bývalí susedia nám pomáhajú a nemajú žiadne výhrady, no pomôcť nám nevedia,“ dodáva Oľga.
Denne večer rozkladá matrace a periny na tvrdú zem, dve deti ukladá do kočíka. Varí, perie a na toaletu chodí s deťmi k známym. Cez deň sa spoločne prechádzajú. Tvrdí, že ešte v roku 1997 podala žiadosť na magistrát o sociálny byt, no tam ju údajne stratili. „Žiadosť pani Banyacskyovej pracovníčky evidencie nenašli. Keďže nemá kópiu, je ťažké riešiť jej sťažnosť,“ uviedla hovorkyňa košickej radnice Jana Geročová.
Pripomenula však, že matka so štyrmi deťmi dostala ponuku žiť v krízovom centre na Adlerovej i Alejovej ulici. S tým súhlasí aj pani Oľga, no argumentuje: „Na Adlerovu musíme tak či tak čakať do januára, pretože tam nie je voľné miesto. A na Alejovej ulici sme niekoľko dní boli, ale je to tam neznesiteľné. Dovtedy sme nemali nikdy vši, ani sme nikdy neboli poštípaní plošticami. Teraz, keď som opäť dala deti dokopy, nechcem, aby sa to vrátilo.“ Radnica by pani Oľge rada pomohla, no nemôže vyhovieť každému. Opäť môže napísať žiadosť o sociálny byt, no v súčasnosti vybavujú čakateľov z rokov 1996 až 1998. „Deti potrebujú režim a istotu. To im chcem dať a nechcem sa ich vzdať,“ bojuje o svoje šťastie pani Oľga.
