BRATISLAVA - Učitelia, ktorí vlani zorganizovali štafetový štrajk a v súčasnosti pátrajú po nevýhodných nákupoch ministerstva školami medzi zverejnenými faktúrami, napísali vlastnú správu o situácii v školstve. Materiál podľa nich nemá ambíciu podrobne zhodnotiť existujúci stav, ale ponúka "niekoľko zarážajúcich faktov, ktoré sa v správe ministra školstva neobjavili".
Správu o stave školstva z dielne rezortu školstva zobrala minulý týždeň na vedomie vláda. Ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer-SD) k jej napísaniu zaviazal parlament v čase štrajku školských zamestnancov koncom minulého roka.
Učitelia svoje postrehy zhrnuli do 25 bodov. Upozorňujú v nich na to, že 40 percent žiakov podľa prieskumu chodí do školy nerado. Poukazujú aj na nízke financovanie školstva v porovnaní s inými krajinami a podpriemerné platy učiteľov. "Minimálny ročný tarifný plat plne kvalifikovaného učiteľa na plný úväzok (začínajúci učiteľ) dosahuje na Slovensku v regionálnom školstve 0,5 násobku HDP na obyvateľa, rovnako ako v Rumunsku," podčiarkli učitelia.
Správa hovorí tiež o tom, že rodičia musia aj na štátnych školách platiť rôzne príspevky, pričom Štátna školská inšpekcia podľa učiteľov konštatuje protizákonnosť vyberania peňazí na štátnych základných a stredných školách zo strany riaditeľov. "Finančné prostriedky vyberané od rodičov slúžia na zabezpečenie riadneho chodu škôl, čim suplujú úlohu štátu," zhodnotili pedagógovia.
Materiál tiež na základe medializovaných prípadov upozorňuje, že štát nedokáže zabezpečiť základné fungovanie škôl. Spomína príklady škôl, kde spadol strop či na nedostatky s hygienou v školských jedálňach. Ako pálčivý problém správa uvádza aj situáciu s centrami voľného času (CVČ), ktorých sa dotkla nová legislatíva platná od 1.1.2013. "Už dnes vieme že k 31.3.2013 boli navrhnuté štyri CVČ na zrušenie - Stropkov, Dolný Kubín, Žirafa – Žilina a Prakovce," informuje v správe Asociácia CVČ. Ďalšie centrá podľa správy nemajú na mzdy či nájom, niektoré znížili rozpočet alebo počet zamestnancov. Okrem toho učitelia v správe kritizujú aj kreditový systém či problémy s digitalizáciou.
Autori takmer pri všetkých bodoch uviedli zdroj, z ktorého čerpali. "Informácie pochádzajú z bežne dostupných zdrojov na internete, štúdií rozpočtových organizácií ministerstva školstva, z odpovedí prostredníctvom infozákona alebo odrážajú názory zostavovateľov," napísali učitelia.
Na rozdiel od ministerskej správy, dokument učiteľov s názvom Niekoľko postrehov k situácii v školstve neobsahuje návrhy systémových zmien. "Chceme tým poukázať na skutočnosť, že minister školstva neprizval do Rady pre systémové zmeny v školstve ani jedného učiteľa," zdôvodnili učitelia. Rada je poradným zborom ministra, s ktorým spolupracoval pri písaní správy. Sedia v nej osobnosti z oblasti školstva, zástupcovia školských odborárov či študentov. Za nevyhnutný predpoklad systémových zmien v školstve smerujúcich k zvýšeniu kvality vzdelávania však učitelia považujú systematické a bezodkladné zvyšovanie objemu financií pre školstvo prostredníctvom navyšovania normatívov. Podľa Čaplovičovej správy by sa investície do školstva mali do roku 2020 vyšplhať na šesť percent HDP, neuvádza však, o koľko by sa mali zvýšiť každoročne.
