BRATISLAVA - Bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda ani po desiatich rokoch od invázie do Iraku nezmenil svoj názor na vojnu a vstup Slovenska do nej. "Irak bol pre svojich obyvateľov a región dlhodobejšou hrozbou," povedal v rozhovore pre Topky.sk.
"Irak dvakrát vojensky napadol svojich susedov. Vo vojne s Iránom použil chemické zbrane. Zbrane hromadného ničenia použil proti vlastným obyvateľom," hovorí Mikuláš Dzurinda o napadnutí Iraku Amerikou a jej spojencami. Práve 19. marca 2003 sa začala vojna v Iraku, ktorá viedla k pádu režimu Saddáma Husajna. Slovensko sa do vojny zapojilo v jej druhej fáze, pod mandátom OSN. Podľa Dzurindu Irak dlhodobo provokoval a ignoroval OSN. "Po vojne v Kuvajte medzinárodné spoločenstvo žiadalo, aby sa irak zbavil týchto zbraní a nevyrábal nové. Nasledoval 11. september, teroristický útok v moskovskom divadle, následne na ostrove Bali. Všetci členovia Bezpečnostnej rady OSN žiadali Irak, aby začal spolupracovať. Irak nespolupracoval, skôr provokoval a v podmienkach zrodu medzinárodného terorizmu bol globálnou hrozbou," zdôraznil Dzurinda. Podľa neho bolo dôležité zabrániť ďalšej katastrofe podobnej 11. septembru. "Takto som udalisti vnímal pred desiatimi rokmi a takto ich vnímam aj dnes," dodal.
Reagovali sme ako spojenci
Slovensko vtedy vyslalo svoje jednotky do Kuvajtu. Po prvej fáze vojny sa Slováci presunuli do samotného Iraku. Pôsobila tam naša ženijná jednotka, najmä na odmínovacích prácach.
"Neviem ako by požiadavka USA vyzerala, ak by v roku 2003 mali tie informácie, ktoré majú dnes. Ale som presvedčený, že by bola vedená tým, čím aj vtedy. Zodpovednosťou za bezpečnosť obyvateľov USA, ale i demokratického spoločenstva," hovorí Dzurinda ohľadom rozhodnutia o vyslaní slovenských vojakov do Iraku. Tvrdí, že by znova reagoval ako spojenec, vedimý si zodpovednosti za Slovensko, ale aj za podiel Slovenska na bezpečnosti demokratického sveta.
Hodnotiť vojnu s odstupom desiatich rokov považuje Dzurinda za zložité, keďže nevieme ako by sa vývijal svet, ak by k vojnovej operácií nedošlo. "Irak dnes nepredstavuje hrozbu, akú predstavoval režim, ktorý zabíjal státisíce vlastných obyvateľov, útočil na susedné krajiny a bol vnímaný ako globálna hrozba," uzavrel expremiér.
Slovensko vstúpilo do vojny v Iraku po schválení rezolúcie v Bezpečnostnej rade OSN. Hoci sme neboli členmi NATO, správali sme sa ako spojenci, najmä kvôli zameškanému integračnému úsiliu. Česi, Maďari a Poliaci vstúpili do NATO už v roku 1997. Slovensko až v roku 2004.
