BRATISLAVA – Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý slávime 15. septembra, zatiaľ zostane ako deň pracovného pokoja. Nebude sa v súčasnosti ani rušiť, ani presúvať na víkend, ako o tom uvažovala vláda.
Vyplýva to z listu, ktorý kancelária predsedu vlády Roberta Fica zaslala autorom otvoreného listu premiérovi. Pod list za zachovanie sviatku ako voľného dňa sa podpísalo 128 765 občanov. Podľa kancelárie predsedu vlády, k zrušeniu sviatku Sedembolestnej ako dňa pracovného pokoja by mohlo dôjsť iba po otvorení základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Tá totiž dáva SR povinnosť rešpektovať uvedený deň ako deň pracovného pokoja.
„S otvorením a možnou zmenou ustanovení základnej zmluvy sa v súčasnosti neuvažuje,“ napísali v liste z kancelárie Roberta Fica. Kancelária tiež pripomína, že ani ministerstvo kultúry, ktoré má cirkvi v gescii, nepripravuje zmenu zákona o štátnych sviatkoch. Možná novela nie je v legislatívnom pláne vlády na rok 2013.
Podľa jedného z autorov listu Martina Dilonga občania a záujem pre dobro Slovenska zvíťazili. „Ukazuje sa, že ak sa dávajú na stôl argumenty, má to význam. Premiér zrejme videl, že je tu reálna sila a prehodnotil svoje stanovisko. Svoje zohrala aj púť v Šaštíne, kde kardinál Jozef Tomko povedal, čo si veriaci myslia o tomto sviatku a zdôraznil, že Sedembolestná je patrónkou Slovenska,“ povedal Dilong. Zároveň pripomenul, že zrušenie sviatku by nevyriešilo ekonomickú situáciu. „Treba skôr riešiť vzdelanie a dať ľuďom prácu,“ povedal.
Vedľajší produkt petície bol podľa Terézie Lenczovej z petičného výboru osvetou o demokracii. „Tento demokratický nástroj bol úspešný,“ povedala. Upozornila však, že v liste z kancelárie premiéra sa hovorí o súčasnosti, preto treba striehnuť, aby k zmene sviatku nedošlo ani v budúcnosti. V sviatku vidí národnú identitu, kultúrnu a duchovnú silu, ktorá spájala ľudí bez rozdielu názoru. Mnohí Slováci poslali petičné hárky zo zahraničia, kde pracujú alebo študujú. Podpora listu prišla od Slovákov z Anglicka, Austrálie, Nemecka či Sibíri.
Vláda uvažovala od leta o zrušení dvoch štátnych sviatkov, alebo dní pracovného pokoja, ktoré pripadajú na 1. a 15. september, teda Dňa Ústavy SR a Sedembolestnej Panny Márie. K rušeniu sviatkov chcela vláda pristúpiť v rámci hľadania zdrojov na konsolidáciu verejných financií.
Zrušenie 15. septembra ako štátneho sviatku by si vyžadovalo otvorenie Vatikánskej zmluvy. Obyčajným zákonom nie je totiž možné siahnuť na zmluvu medzinárodného charakteru. Vláda preto uvažovala nad tým, že namiesto otvárania Vatikánskej zmluvy by zákonom presunula oslavu 15. septembra na nedeľu, ak pripadne na pracovný deň. Metropolita Bratislavskej arcidiecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský však už vtedy tvrdil, že presun sviatku Sedembolestnej Panny Márie na nedeľu v prípade, že by pripadol na pracovný deň, by bol v rozpore s Vatikánskou zmluvou.
Zachovanie sviatku podporili podpisom aj opoziční poslanci. „Aj tento príklad ukazuje, že nemusia byť márne občianske aktivity v zápase s vládnou mocou,“ povedal podpredseda KDH Pavol Abrhan. Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Jozefa Mikuša sa ukazuje, že občianska aktivita vie prevalcovať aj takú silu, ako je vláda jednej strany s 83 poslancami.
„Konečne sa zobudili. My sme to tvrdili od začiatku, že sa nedá rušiť, čo je chránené zmluvou, musel by súhlasiť aj Vatikán,“ povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Pripomenul, že opozícia to tvrdila od začiatku, čo svedčí o tom, ako predstavitelia vlády čítajú zmluvy. „Len teraz pochopili. Konečne im to došlo,“ dodal.
Katolícka cirkev na Slovensku si 15. septembra pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku dňom pracovného pokoja.
Prvá zmienka o sviatku pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev ho ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska. Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že "ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna".
