BRATISLAVA - Slovensko by s Vatikánom mohlo konečne doriešiť zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi a o výhrade vo svedomí, myslí si expremiér a poslanec za SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda.
"Nepochybne by bolo fajn, keby sme mohli pokročiť v tom, čo ešte nemáme nedoriešené zo Svätou stolicou. O to viac, že máme ambíciu privítať Svätého Otca. Možno to financovanie je väčším balvanom ako to, čo sa zdá byť politicky citlivé, a to je výhrada vo svedomí. Myslím, že to druhé je prelúskané omnoho viac ako to prvé a možno by príliš nebolo veľa treba a vedeli by sme sa na tom zhodnúť," povedal niekdajší predseda vlády na rokovaní parlamentného zahraničného výboru, kde poslancov informoval náš dezignovaný veľvyslanec pri Svätej stolici Peter Sopko.
Spoločenský kompromis sa podľa Dzurindu bude v otázke výhrady vo svedomí hľadať ťažko, v parlamente by ho však mohli dosiahnuť. "Viem, že je to v prvom rade otázka politického rozhodnutia vládnej strany ako veľvyslanca, ale aj tak by som vás chcel povzbudiť, aby ste boli takým inšpirátorom tohto procesu, aby sme to posunuli dopredu, lebo za posledných niekoľko rokov sa to, žiaľ, nepodarilo," povedal Dzurinda Sopkovi.
S Dzurindom celkom nesúhlasia poslanci Jozef Mikloško (KDH) a František Šebej (Most-Híd). "Myslím, že to nie je téma, ktorú by sme mali zdôrazňovať. V prvom rade by to mala chcieť spoločnosť, v druhom rade katolícka cirkev a v treťom rade Vatikán. Túto tému pasívne sledovať, ale nie nejako ju tlačiť dopredu," nazdáva sa Mikloško. Spoločnosť na to nie je pripravená a iba by nás to podľa jeho slov polarizovalo.
"Ja podporujem, aby sme mali takú zákonnú normu, ktorá by umožňovala výhradu vo svedomí, ale nie som si istý, či je to potrebné riešiť zmluvou so Svätou stolicou. Pretože ak tú normu budeme mať, tak by mala byť univerzálna a platná pre všetkých občanov, pre všetky možné výhrady vo svedomí, ktoré si vieme predstaviť, nie len tie, ktoré vyplývajú z katolíckej viery," oponoval zasa Šebej.
Veľvyslanec Sopko však poslancom pripomenul, že uzavretie zmluvy je naším záväzkom. "Pokiaľ nedôjde k nejakej zmene základnej zmluvy, tento záväzok pred nami je a nemôžeme strkať hlavu do piesku a hovoriť, že sa nás to netýka. Pokiaľ by sa prijala nejaká zákonná úprava o výhrade vo svedomí všeobecne, myslím, že by to potom uľahčilo uzavretie zmluvy so Svätou stolicou," povedal.
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom bola podpísaná 24. novembra 2000. Upravuje vzťahy medzi Slovenskom a katolíckou cirkvou a medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Zo základnej zmluvy vyplývajú štyri parciálne zmluvy. Slovensko ratifikovalo len dve, a to o duchovnej službe v ozbrojených zložkách a o náboženskej výchove.
Ani po trinástich rokoch Slovensko neprijalo dve čiastkové zmluvy, ktorých povinnosť schváliť vyplývala zo základnej zmluvy. Ide o zmluvu o výhrade vo svedomí a o financovaní katolíckej cirkvi. Slovenská republika sa v základnej zmluve zaviazala, že uznáva každému právo uplatňovať si výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva má však ustanoviť osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami. V druhom záväzku sa SR zaviazala uzavrieť osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi.
Zmluva s Vatikánom sa v roku 2006 stala príčinou rozpadu druhej Dzurindovej vlády. KDH z vlády odišlo po tom, ako sa im nepodarilo presadiť dodatky k zmluve.
