BRATISLAVA – Trestné činy extrémizmu bude možné odhaľovať aj pomocou policajných agentov a odpočúvania. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú tento týždeň vláda SR posunula na rokovanie Národnej rady SR.
Návrh vzišiel z činnosti medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu v rámci plnenia úloh Koncepcie boja proti extrémizmu. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Jana Zlatohlávková.
"Nasadzovať agentov bude možné napríklad na trestné činy hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, ako aj trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd," vymenovala Zlatohlávková. Zároveň sa podľa nej navrhuje, aby sa medzi trestné činy extrémizmu zaraďoval aj trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov.
Extrémisti si podľa rezortu spravodlivosti na verejnosti dávajú pozor, aby ich prejavy nevybočovali z rámca zákonnosti, čo sťažuje aj ich odhaľovanie. "Dôležitými prejavmi z hľadiska trestnosti sú však práve skryté prejavy a príprava na konanie zasahujúce výrazne negatívnym spôsobom do základných ľudských práv a slobôd početných skupín obyvateľstva," povedala hovorkyňa.
Osobitnú pozornosť podľa nej venuje zmena zákona aj ľuďom s neheterosexuálnou orientáciou tým, že v Trestnom zákone sa navrhuje rozšírenie osobitného kvalifikačného pojmu, takzvaného osobitného motívu. "Osobitným motívom je napríklad spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti. Po novom sa osobitný motív rozširuje aj o trestný čin spáchaný z nenávisti pre sexuálnu orientáciu," vysvetlila. Ak je spáchaný trestný čin z osobitného motívu, páchateľovi hrozí prísnejší trest.
