BRATISLAVA - Generácia politikov, ktorí stáli pri rozpade Československa a vzniku samostatného Slovenska, už pomaly odchádza do penzie. Kým Václav Klaus je stále hlavou českého štátu, Vladimír Mečiar sa nachádza kdesi na pomedzí odpočinku a zabudnutia. Slovensku dnes vládnu politici, ktorí v čase osamostatnenia drali školské lavice, alebo skúšali svoje prvé zamestnania. Ako si na osudné dni spomínajú?
Monika Flašíková-Beňová, europoslankyňa, Smer-SD
Vtedy som mala 24 rokov, toľko má teraz môj syn. Politiku som nejako neriešila, to rozdelenie krajiny som skrátka vzala na vedomie. Pre mňa to znamenalo skôr viac práce vo firme. Vtedy sme zastupovali známeho výrobcu športovej obuvi po celom Československu. Takže sme zrazu museli rozdeliť firmu a obchodné aktivity. Všetko bolo treba vybavovať dvakrát, samostatne pre Čechy a pre Slovensko, vstup do EÚ bol ešte ďaleko. Tým, že rozdelenie krajiny nebolo dramatické, sa ma to osobne príliš nedotklo. Mala som a stále mám v Čechách veľa priateľov, s ktorými sa stále stretávam.
Ľubomír Galko, poslanec NRSR, SaS
Mal som 24 rokov, bol som krátko po škole. Pracoval som ako programátor v súkromnej firme, keďže som vyštudovaný kybernetik. Vznik samostatného Slovenska som prijal pozitívne. Nie som nejaký hejslovák, ale vždy som mal národné cítenie a v tom čase som mal silný pocit, že Slovensko vo federácií nebolo rovnocenné. Osamostatnenie som vnímal ako prirodzené vyústenie procesu.
Ľudovít Kaník, poslanec NRSR, SDKÚ-DS
Mal som 28 rokov. Vo vysokej politike som ešte nebol, ale už som sa do nej prepracovával, takže dianie som vnímal pozorne. Kandidoval som v parlamentných voľbách v roku 1992 do vtedajšej Slovenskej Národnej Rady. Bol som tam za Demokratickú stranu, v koalícií s českou ODS. Spolu s terajším českým prezidentom Klausom som chodieval na predvolebné mítingy. Osamostatnenie som bral ako vec, ktorú skrátka treba prijať a pracovať na tom, aby zo Slovenska bola úspešná krajina.
Igor Matovič, poslanec NRSR, OĽaNO
Bol som prvák na vysokej škole, takže som mal takých 19 rokov. Vnímal som to s obavami, nevedel som si to predstaviť. Neveril som hlavne Mečiarovi, bál som sa, aby zo Slovenska neurobil Severnú Kóreu v strede Európy. Takmer sa to aj stalo. S odstupom času však osamostatnenie vnímam ako správne rozhodnutie. Tých dvadsať rokov ukázalo, že sme samostatní, hoci sme si udržali závislosť od politických strán, ktoré zneužívajú moc.
Zuzana Piussi, nezávislá dokumentaristka
Pamätám si to veľmi dobre, mala som asi 23 rokov. Bola som z toho rozdelenia dosť nešťastná. Vtedy som pracovala v divadle Stoka a aj tam sme sa rozdelili na dve skupiny - zástancov a odporcov osamostatnenia. S odstupom času to asi bolo dobré riešenie, žiadna katastrofa sa nekonala a ja necítim nejakú nostalgiu. Často chodievam do Prahy. Vtedy som si želala, aby sme zostali jednou krajinou.
