BRATISLAVA - Školskí odborári sa dnes zišli na mimoriadnej rade, aby rozhodli, či prijmú poslednú ponuku vlády na zvýšenie platov a zlepšenie financovania školstva. Na radu prišli aj zástupcovia nespokojných, prevažne bratislavských škôl, ktorí sú proti.
"Ideme sa maximálne snažiť presvedčiť členov rady o neprijatí tejto ponuky, pretože sme v nej našli veľmi veľa nedostatkov," povedal pri príchode na rokovanie Tomáš Varga zo Spojenej školy Novohradská. Podľa nich vláda učiteľom reálne ponúka len päť percent a zvýšenie o 2,2 percenta, kde základ tvorí rok 2011, by prešlo na samosprávu. "V konečnom dôsledku by to nebolo žiadne zvýšenie," povedala Erika Očková z Gymnázia Metodova.
Podľa Vargu ani ponúkaná definitíva perspektívne nič nerieši. "Navyše to môže riaditeľom robiť problémy s tým, že by museli prepúšťať mladých kolegov," dodal Varga. Nepáči sa im ani to, že v ponuke nie je zaručené každoročné zvyšovanie financií. "Vláda nám v poslednom riadku hovorí, že nám nič nemôže zaručiť, pretože je finančná kríza," dodala Očková.
Šéf odborárov Pavel Ondek pri príchode na mimoriadnu radu situáciu nekomentoval. "Vyjadrím sa po rokovaní," dodal. Vláda na pondelkovom rokovaní so školskými odborármi dala ponuku, ktorá by v konečnom dôsledku mala priniesť 7,5-percentné zvýšenie miezd. Kabinet naďalej trvá na zvýšení platov o päť percent do tarifných platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva a päť percent pre nepedagogických zamestnancov účelovo určených.
Ďalšie peniaze by sa k nim mali dostať vďaka nariadeniu vlády, ktoré zabezpečí, aby z časti normatívu určeného na mzdové prostriedky išlo na platy pedagogických zamestnancov celých 100 percent a nie 90 percent ako doteraz. Návrh tohto nariadenia sa už objavil na stránke vlády medzi nezaradenými materiálmi a vo štvrtok bude opäť zasadať kabinet.
Vláda okrem toho ponúkla učiteľom, ktorí majú 25 rokov praxe a dovŕšili 55 rokov, definitívu. Prisľúbila im, že peniaze ušetrené prepúšťaním učiteľov pôjdu predovšetkým na platy zamestnancov školstva. Zároveň im sľubujú, že peniaze získané z optimalizácie siete škôl sa použijú na prevádzku ostatných škôl. Na roky 2014 až 2016 však zostáva otvorená otázka požadovaného zvýšenia peňazí do školstva každoročne o 0,3 percenta HDP. Vláda to nevie zaručiť, pretože nevie, aký bude ekonomický vývoj do ďalších rokov.
