BRATISLAVA – Zachovanie spoločnej meny aj po rozdelení Československa v roku 1993 bolo snahou zmierniť ekonomické šoky z rozpadu federácie na nástupnícke štáty. Zhodujú sa na tom prvý guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Masár a vtedajší viceguvernér Českej národnej banky (ČNB) Pavel Kysilka, ktorí sa podieľali na menovej odluke slovenskej a českej koruny.
"Bola to doba spojená s transformáciou ekonomiky z centrálnej na trhovú, čo bolo spojené s riešením mnohých problémov. Snažili sme sa preto minimalizovať negatívne vplyvy rozdelenia na obidve ekonomiky a jednou z možností bola aj snaha o udržanie spoločnej meny," opisuje udalosti spred 20 rokov Masár. Pôvodný predpoklad bol, že spoločná mena sa bude používať na území obidvoch štátov minimálne šesť mesiacov a potom sa zhodnotí jej ďalší význam.
V skutočnosti však menová únia samostatnej SR a ČR vydržala len šesť týždňov. "My ako centrálni bankári na jednej aj druhej strane sme tomuto usporiadaniu veľmi neverili, ale samozrejme sme robili maximum preto, aby to nejakú dobu vydržalo. Ale ukázalo sa, že prirodzené trhové procesy, predovšetkým správanie sa domácností, firiem a bánk na obidvoch stranách neumožnili, aby menová únia fungovala dlhšie ako pár týždňov," konštatuje Kysilka.
Z viacerých faktorov, ktoré sa podpísali pod tento vývoj, vyzdvihuje Masár predovšetkým fungovanie spoločnej meny na devízových trhoch. "Finančné trhy boli voči dvom novým subjektom veľmi opatrné, čakali na to, ako dopadnú naše rozhovory s medzinárodnými inštitúciami a náš prístup na devízové trhy tak bol limitovaný. Prudko tiež klesali devízové zásoby a toto bol jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo obidve centrálne banky nakoniec zvolili cestu rozdelenia meny a prechodu na vlastnú menovú politiku," vysvetľuje bývalý guvernér NBS.
Kysilka zase poukazuje na vtedajšie prevládajúce očakávania ekonomických subjektov na obidvoch stranách, že dôjde k skorému zániku československej koruny, pričom nová česká a slovenská mena sa budú vyvíjať rozdielne. "Každý - vývozcovia, dovozcovia, výrobcovia, domácnosti aj banky - chcel držať svoje úspory radšej v Čechách ako na Slovensku. Ten proces bol veľmi rýchly, pozorovali sme príliv likvidity do ČR a naopak, Slovensko trpelo jej nedostatkom," priblížil s tým, že tento vývoj nebol dobrý ani pre jednu z republík.
Vzhľadom na nedostatok času prebiehala menová odluka v prvej etape prostredníctvom rýchleho okolkovania pôvodných československých bankoviek slovenskými a českými kolkami, až neskôr boli tieto zamieňané za nové slovenské a české bankovky. "Bol to naozaj rýchly proces, pri ktorom sme "postavili na nohy" obyvateľstvo obidvoch štátov. Myslím si ale, že to bol správny krok. Hlavným dôvodom tejto rýchlosti boli určité riziká, s ktorými sme v tom čase museli kalkulovať," konštatuje Masár.
"Politicky ten proces medzi Českom a Slovenskom prebiehal vo výnimočne kooperatívnom a konštruktívnom duchu, išlo o veľmi dobrú spoluprácu. Na obidvoch stranách sme si to museli odpracovať a "vypotiť", pretože to bola organizačne, technicky aj legislatívne veľmi náročná akcia, ktorá ale dopadla veľmi dobre," dodáva Kysilka.
