POPRAD – Napriek mnohým katastrofickým predpovediam po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 o zániku cestovného ruchu či klimatickej liečby vo Vysokých Tatrách sa tak nestalo.
„Som rád, že teraz po niekoľkých rokoch môžeme konštatovať, že to nebola pravda,“ povedal pre médiá riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. Napriek tomu cestovný ruch vo Vysokých Tatrách po kalamite zaznamenal určité zmeny. Hlavne prvé dva roky bolo cítiť, že v Tatrách je menej turistov, ale už v rokoch 2007 a 2008 šla návštevnosť Tatier hore. Sľubný vývoj následne pribrzdila hospodárska kríza. Návštevnosť Vysokých Tatier opäť začala stúpať až v rokoch 2011 a 2012.
Za posledných osem rokov od kalamity sa vo Vysokých Tatrách zmenila štruktúra návštevníkov. To však môže podľa Chudého súvisieť skôr s dopadmi krízy. „Keď v roku 2004 a predtým sme mali približne 55 % domácich návštevníkov a 45 % zahraničných návštevníkov, po kalamite výrazne poklesol počet zahraničných návštevníkov,“ uviedol Chudý. Dnes je pomer domácich a zahraničných turistov 65 ku 35 %. Oveľa výraznejšie zmeny nastali podľa Chudého hlavne počas zimnej sezóny.
Prvé dva roky, hlavne v roku 2005, po kalamite zaznamenali vo Vysokých Tatrách zvýšený počet špecifickej skupiny turistov, ktorú Chudý nazval „zvedavostní turisti“. Išlo o návštevníkov, ktorí sa prišli pozrieť, ako dopadli Vysoké Tatry po kalamite. Tento typ turistov je už dnes skôr výnimkou. Hneď po kalamite sa hovorilo aj o možnosti ponúkať turistom sledovanie prírodných procesov pri obnove tatranského lesa. „Chodili tu návštevníci, ktorí sa prišli pozrieť, ako sa obnovuje príroda a les, ale treba otvorene povedať, že medializované kauzy okolo sporov medzi lesníkmi a ochranármi odradili týchto návštevníkov a táto forma cestovného ruchu bola sporadická,“ uviedol Chudý.
Kalamita prispela aj k skvalitneniu určitých služieb. Kým do kalamity boli mnohé zariadenia ukryté pred zrakmi návštevníkov, kalamita ich naplno odhalila a poukázala aj na stav mnohých objektov. Viaceré z nich prešli odvtedy obnovou a rekonštrukciou, mnohé však doteraz špatia svoje okolie. Kalamita tiež prispela k rýchlejšiemu rozvoju lyžiarskych stredísk. Hoci už pred kalamitou boli plány na obnovu a rozvoj stredísk, kalamita podľa Chudého niektoré procesy urýchlila. V tatranských strediskách tiež pribudli viaceré služby, ktoré tu dovtedy neboli.
Vetrová kalamita v piatok 19. novembra 2004 zasiahla vyše 12 000 hektárov lesa. Kalamita si vyžiadala aj jednu obeť. Miroslav Hromada zomrel na následky zranení, ktoré utrpel po páde stromu na jeho auto v oblasti Horného Smokovca. Niekoľko mesiacov trvala obnova poškodenej trate Tatranských elektrických železníc.
