BRATISLAVA - Prezident SR Ivan Gašparovič má podľa premiéra Roberta Fica vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR možnosť vybrať si, či vymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.
"Domnievam sa, to je len naozaj po oboznámení sa s výrokovou časťou tohto rozhodnutia ÚS SR, že prezident má pomerne široké možnosti rozhodnúť sa, či docenta Čentéša vymenuje, alebo ho odmietne a požiada Národnú radu o nového kandidáta," uviedol v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Poukázal na to, že je škoda, že toto rozhodnutie umožňuje viacero výkladov, v dôsledku čoho mala začať politicko-mediálna vojna o to, čo prezident môže, alebo nemôže.
Premiér nepredpokladá, že z pohľadu zákonných podmienok by bola nejaká prekážka na vymenovanie Čentéša. Ako však poukázal, v oblasti subjektívnych dôvodov dal Ústavný súd hlave štátu široké možnosti. "Pokiaľ ide o subjektívne dôvody, ktoré pomerne široko dáva ústavný sud k dispozícii prezidentovi, to je všetko v rukách prezidenta, preto ja som nikdy nemohol ani nemôžem zasahovať do výkonu právomocí prezidenta. Budem trpezlivo čakať, čo prezident urobí, ak sa rozhodne docenta Čentéša vymenovať, budem to rešpektovať, ak sa rozhodne ho nevymenovať, budeme si musieť sadnúť za stôl a diskutovať," povedal Fico v Slovenskom rozhlase. Ako doplnil, prezidentove právomoci sú v tomto prípade veľmi široké a všetko je v jeho rukách.
"Netvrdím, že pán Čentéš nie je kandidát, ktorého Národná rada nepredložila, ale hovoríme o okolnostiach, za ktorých táto voľba prebiehala," povedal Fico. Zároveň pripomenul, že voľba nového generálneho prokurátora sa viackrát opakovala, bola maximálne spolitizovaná a sprevádzali ju aj smiešnosti, čím narážal na rôzne kontrolné mechanizmy tajnej voľby zo strany vtedajšej koalície. Ako však podotkol Fico, pre neho je podstatné, či je generálna prokuratúra funkčná. "Nemám pocit, že by bola ochromená," skonštatoval. Nového generálneho prokurátora podľa svojich slov premiér nehľadá, keďže čaká na prezidentovo rozhodnutie.
Šéf kabinetu okrem iného reagoval aj na požiadavku školských odborov na desaťpercentné zvýšenie miezd učiteľov, ktorí odmietajú vládou ponúkaných päť percent. Tvrdí, že takéto zvýšenie platov by ohrozilo konsolidáciu verejných financií. Skonštatoval, že súčasná vláda je vládou krízového manažmentu a jej úlohou je zabezpečiť, aby Slovensko prežilo ťažké časy, a to aj za cenu straty podpory verejnosti. Avizoval, že pokiaľ učitelia pristúpia k ostrému štrajku, bude to kabinet rešpektovať a nebude to napádať na súde. Zároveň však žiada učiteľov, ako aj ostatných zamestnancov verejnej správy, ktorí volajú po vyšších mzdách, aby vládu pochopili. Ich mzdy sa majú podľa jeho slov zvyšovať hneď, ako to situácia dovolí. "Pre mňa je priorita, aby štrajk nebol, nie aby bol. O 23 a 24 percent sme zvýšili platy učiteľom v rokoch 2006 a 2010. Takže ja nemám zlé svedomie," doplnil s tým, že za vlády Ivety Radičovej ich mzdy rástli o 1,4 percenta.
