BUDAPEŠŤ - Základom bolo vytvoriť prostredie, kde bude existovať rovnosť šancí a možnosť pre každého zapojiť sa do života a budovania obce.
Aj tieto slová zazneli na dnešnej tlačovej konferencii, na ktorej sa predstavili starostovia obcí, ocenených medzinárodnou cenou MERI za príkladnú podporu integrácie a inklúzie rómskej komunity.
V rámci programu MERI (Starostovia za maximálne využitie eurofondov na začleňovanie Rómov) sa v Budapešti konala medzinárodná konferencia, ktorá prezentovala najúspešnejšie programy, zamerané na inklúziu Rómov. Do finálového výberu sa dostali projekty ôsmich slovenských obcí, pričom štyri z nich boli ocenené. Obce Nitra nad Ipľom a Spišský Hrhov získali ocenenia v kategórii komplexný prístup a obce Raslavice a Čičava odmenili za aktivity v oblasti bývania.
"Sme radi, že práve v súčasnej dobe, keď problematika rómskych komunít tak rezonuje v spoločnosti, môžeme predstaviť ľudí, ktorí dokázali pohnúť veci dopredu," uviedla Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu, n. o. pri predstavovaní starostov ocenených obcí. "Vo všetkých týchto obciach sa bez prvkov represie naštartoval proces, ktorý má pozitívne efekty, či už sa týkajú možnosti bývania a vzdelávania i zlepšenia spolužitia medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom v týchto obciach," uviedla Jarmila Lajčáková , koordinátorka projektu MERI pre Rómsky inštitút n. o.
Úspešné obce síce pochádzajú z rozličných lokalít a rozdeľuje ich aj percentuálne zastúpenie rómskeho etnika v obci, oveľa viac vecí ich však spája. "Silná osobnosť starostu a jeho pragmatický prístup, spolupráca s mimovládnymi organizáciami, využitie nástrojov pri práci so začleňovaním chudobných rómskych komunít," vymenovala spojitosti Lajčáková.
V obci Čičava v okrese Vranov nad Topľou sa napríklad podarilo prispieť k vyššej zamestnanosti Rómov. "Pri verejnom obstarávaní na regeneráciu sídel rómskeho osídlenia som dosiahol to, aby majiteľ víťaznej firmy zamestnal našich nezamestnaných Rómov," uviedol Ladislav Kalafa, starosta Čičavy.
Tivadar Berky, starosta Nitry nad Ipľom priznal, že sa na začiatku svojho úsilia musel vysporiadať aj s predsudkami nerómskych obyvateľov voči Rómom. "Vytvorením šancí sa nám však podarilo dosiahnuť, že sa Rómovia začali zúčastňovať na rozvoji obce a sami začali meniť svoj prístup. V súčasnosti napríklad až 67 percent Rómov v obci nie je odkázaných na sociálne dávky," uviedol Berky, ktorému sa podarilo netradičným spôsobom zariadiť aj to, aby rómske deti chodili pravidelne do školy. "Začal som im každé ráno pripravovať raňajky, keďže viem, že väčšina rómskych detí si líha večer do postele hladná, takto vedeli, že sa ráno, keď pôjdu do školy, najedia."
Anton Lamanec, starosta obce Raslavice v bardejovskom okrese uviedol, že filozofia obce pri práci s rómskou komunitou bola vytvárať opatrenia a kroky, kde bude aj samotná rómska komunita vedená zodpovednosťou a motiváciou. "Aj preto sme napríklad odpredávali pozemky pod obydliami v rómskej osade za symbolickú cenu, aby sa Rómovia stali majiteľmi pozemkov."
Starostovia obcí zároveň vyjadrili presvedčenie, že pri riešení inklúzie Rómov je nevyhnutné dobré nastavenie štátnej politiky na národnej úrovni. Podľa nich sa pri tvorbe politiky v Bratislave často nevychádza zo skúseností a problémov na lokálnej úrovni.
