BRATISLAVA - Nová správa o hospodárení členských štátov s komunálnym odpadom naznačuje, že v rámci EÚ existujú znepokojujúce rozdiely. Správa obsahuje hodnotenie 27 členských štátov podľa 18 kritérií pre oblasti ako sú celkový recyklovaný odpad, cena zneškodňovania odpadu a porušovanie európskych právnych predpisov.
Slovensko skončilo v hodnotení krajín EÚ v desiatke najhorších krajín, celkovo na 19. mieste. Popredné miesta v tabuľke obsadili Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko. Informovala o tom Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej Komisie v SR.
Najväčšie nedostatky v implementácii vykazujú aj Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Taliansko. Problém podľa správy EÚ o odpadoch predstavuje prílišné spoliehanie sa na skládky, namiesto recyklácie a opakovaného nakladania s odpadom.
Medzi nedostatky patria neúčinné alebo chýbajúce politiky predchádzania vzniku odpadu, nedostatok stimulov na presmerovanie odpadu zo skládok a nedostatočná infraštruktúra na nakladanie s odpadom. V krajinách s popredným umiestnením fungujú komplexné systémy zberu odpadu a na skládkach tam končí menej ako päť percent odpadu. Majú rozvinuté systémy recyklovania, dostatočné spracovateľské kapacity a účinne nakladajú s biologicky rozložiteľným odpadom. Pre tieto štáty je typické, že sa v ich politikách odpadového hospodárstva účinne spájajú právne, administratívne a ekonomické nástroje.
"Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú obrovské množstvá komunálneho odpadu na skládky, čo je najhoršia možnosť v rámci odpadového hospodárstva," uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik.
Podľa neho sa zavážaním odpadov na skládky strácajú hodnotné zdroje a možné prínosy pre hospodárstvo, v sektore odpadového hospodárstva sa tak nevytvárajú nové pracovné miesta a trpí aj naše zdravie a životné prostredie. V nedávnej štúdii vypracovanej pre Komisiu sa odhaduje, že ak by sa právne predpisy EÚ o nakladaní s odpadom vykonávali v plnej miere, výsledkom by boli ročné úspory 72 miliárd eur, zvýšený obrat sektoru odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ o 42 miliárd eur a vytvorenie 400-tisíc pracovných miest do roku 2020.
Komisia využíva túto správu na prípravu plánov konkrétneho postupu pre desať členských štátov s najhoršími výsledkami, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Tieto plány prediskutuje s vnútroštátnymi orgánmi na dvojstranných seminároch na jeseň tohto roku, pričom prvý sa bude konať 19. septembra v Prahe. Plány pomôžu rozšíriť najlepšie postupy a budú obsahovať individuálne upravené odporúčania ako zlepšiť odpadové hospodárstvo použitím ekonomických, právnych a administratívnych nástrojov a štrukturálnych fondov EÚ, informovala Ludviková.
Navrhovaný viacročný finančný rámec (VFR) 2014 – 2020 má podľa nej zabezpečiť, aby sa peniaze EÚ investovali do projektov z oblasti odpadového hospodárstva len po splnení určitých podmienok vrátane prípravy plánov nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadov uprednostňujúcou predchádzanie vzniku, opätovné využívanie a recyklovanie odpadu pred jeho spaľovaním s energetickým zhodnocovaním, ukladaním na skládky alebo spaľovaním bez energetického zhodnocovania ako krajnou možnosťou.
