KOŠICE – Príbeh Košičana Pavla Dutka, ktorý po zásahu elektrickým prúdom zabudol svoju rodnú reč, má pokračovanie. I keď mladý muž našiel uplatnenie v Hong Kongu, stratil blízky vzťah s rodičmi a priateľmi. Ako to syn znášal a s akými problémami sa po úraze elektrickým prúdom pasoval, nám povedal jeho otec Štefan.
„Ani ja, ani moja manželka nevieme po anglicky. Keď bol Pavol v nemocnici, tak nám tlmočila naša dcéra, ktorá anglicky vie,“ spomína. Problematické dorozumievanie sa so svojim dieťaťom, obaja rodičia niesli veľmi ťažko. „Nepochopí to nikto, kto to nezažil. Synovi sme naraz nerozumeli. Snažili sme sa obaja. Naša debata prebiehala cez slovníky a ako tak sme sa dorozumeli.“ Synovi pôvodne navrhovali, aby išiel robiť do Anglicka, nakoniec však skončil v Číne a tam si urobil štátnu skúšku z mandarínskej čínštiny. „Vravel nám, že čínštinu sa dokázal naučiť, ale slovenčina je veľmi ťažký jazyk. Momentálne ju berie tak, ako každý zahraničný študent. Ťažko sa ju učí a vie len základné frázy.“ Ako však otec dodáva, bolo to ťažké i keď bol syn na Slovensku. „Každý deň som tŕpol, aby nemal problémy napríklad s políciou, že pohŕda slovenčinou. Išiel na aute, mal slovenský vodičák a keby ho zastavili, nehovoril by slovensky. Mohli to brať ako ignoráciu,“ sťažuje sa otec. Preto je veľmi vďačný Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorá po úraze umožnila jeho synovi dokončiť bakalárske štúdium v angličtine.
Syn Pavol už roky žije v Hong Kongu a tam učí miestnych obyvateľov angličtinu. Na Slovensko za rodičmi prichádza raz maximálne dvakrát do roka. „Sme však v styku. Píšeme si maily. Ja mu píšem mail po slovensky, aby sa trochu potrápil a snažil sa niečo naučiť. On nám píše maily v angličtine a občas tam doplní nejakú slovenskú vetu, ktorú sa naučil,“ uzavrel otec. Syn Pavol sa v Ázií cíti dobre, má svoj okruh známych je slobodný a vžil sa aj s ich mentalitou. „Vždy však nad nimi vyčnieva výškou, blond vlasmi. Máme zaujímavé príhody, že keď bol v Košiciach na Hlavnej, zazrel istého majiteľa čínskej reštaurácie, ktorý na plné ústa nadával na slovenských klientov. Syn sa k nemu otočil a niečo mu v čínštine povedal. Majiteľ sa veľmi zahanbil a zmĺkol,“ prezradil nám otec Štefan. Napriek tomu, že sa synovi darí, rodičia nepovažujú jeho životný príbeh za niečo super. „Prišli sme o blízky vzťah so synom, a to nám nikto nevráti. Samozrejme sme radi, že sa mu darí a túžime potom, aby nás na Slovensku navštevoval. Jeho dlh voči Ministerstve obrany sme uhradili a žiadali sme len o odpustenie úrokov. Syn od štátu nič nežiada a štát by si tiež mohol uvedomiť, že má v zahraničí skvelého odborníka, ktorý by mohol Slovensku pomôcť,“ dodáva otec.
