BRATISLAVA – Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak bola na osoh, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia.
Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z chladného prostredia do horúceho môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť až k celkovému oslabeniu organizmu. Uviedla to hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Lenka Skalická. Na to, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu, je potrebný istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie.
Šok z teplotného rozdielu medzi vonkajším prostredím a klimatizovaným autom stál v pondelok 2. júla život jedenapolročného chlapca z Bosny. Jeho srdce po vystúpení z auta nezvládlo výraznú zmenu teploty a nepomohol mu ani prevoz do nemocnice v meste Sanski Most. Tam lekári skonštatovali chlapcovu smrť ako dôsledok zástavy srdca, ktorú utrpel po dlhej ceste klimatizovaným autom zo Švédska, kde jeho rodičia žijú a pracujú.
Vo vozidle bolo podľa informácií srbského spravodajského portálu B92 o 20 stupňov menej ako vonku. Tento rozdiel mladý organizmus nezvládol. Deti patria podľa Skalickej do skupiny citlivých jedincov, pretože organizmus dieťaťa sa vyvíja, dotvára sa predovšetkým jeho termoregulačný mechanizmus a imunitný systém, a tak je vnímavejší na teplotné zmeny, ktoré spôsobuje používanie klimatizácie.
„Je pravda, že prílišnými teplotami trpia aj deti a v horúcich dňoch tiež radšej vyhľadávajú chladnejšie priestory, ale pri používaní klimatizácie najmä pri deťoch sa treba držať hesla, že menej je niekedy viac a používať ju s rozumom,“ priblížila hovorkyňa ÚVZ.
Ako človek na klimatizáciu reaguje, závisí od jeho vnímavosti, od celkovej odolnosti organizmu a stavu imunitného systému aj od jeho zdravotného stavu. „Ak prostredníctvom klimatizácie udržujeme v interiéri konštantnú teplotu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môže predovšetkým v horúcich dňoch dôjsť k rôznym zdravotným problémom,“ poznamenala Skalická. Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, trpia 2,5-krát častejšie chorobami respiračného traktu v porovnaní s tými, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia patria bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, oslabenie organizmu, ako aj porucha imunity,“ informovala s dodatkom, že po dlhodobejšom používaní klimatizácie máme príznaky, ako keď na nás ide choroba, pociťujeme teda únavu alebo malátnosť. Je to reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia.
Príliš nízka teplota v interiéri môže pre ľudí prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia môže znamenať riziko pre zdravie. Podľa informácií z Úradu verejného zdravotníctva môže chladný cirkulujúci vzduch vyvolávať dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, astmu, ale aj bolesti chrbtice.
„Klimatizácia vždy vyžaduje aklimatizáciu, preto odporúčame pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore a až potom ísť dnu,“ vysvetlila Lenka Skalická. Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, že pred odchodom sa napijeme, nie však príliš chladného nápoja. „Znovu zdôrazňujem, že osoby zdravé a otužilé, s pravidelným pohybom, sa dokážu rýchlejšie adaptovať, ako chronicky choré a oslabené osoby,“ uzavrela.
