BRATISLAVA - Ani zákaz od prezidenta, premiérky a ministra podľa denníka Pravda nezabránil ľuďom blízkym strane Most-Híd v Slovenskom pozemkovom fonde, aby v poslednej chvíli, po marcových voľbách, schválili pochybný prevod pozemkov pod Tatrami.
Žiadateľka namiesto pozemkov v menej lukratívnej obci Ľubica pri Kežmarku dostane parcely v inom katastri – v tesnej blízkosti Vysokých Tatier.
Denník upozorňuje, že štát na výmene môže prerobiť. Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Ľubomíra Jahnátka (nominant Smeru) sa prípadom začalo zaoberať na podnet Pravdy. „V prípade potreby podnikneme právne kroky, a to na základe analýzy,“ potvrdila denníku hovorkyňa rezortu Magda Tóth Želeňáková. V čase prevodu bola šéfkou pozemkového fondu Eva Šimková a jej námestníkom Juraj Gál, obaja nominanti Mosta-Híd.
Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) nevie vysvetliť, ako je možné, že pozemky s výmerou 1 254 metrov štvorcových sa predsa prevádzajú. „V čase medializácie prípadu som telefonoval s pani premiérkou, ktorej som navrhol, že odvolám Juraja Gála, čím dôjde k paralyzovaniu fondu. Pani Radičová však povedala, že to nie je potrebné,“ vysvetlil Pravde exminister.
Expremiérka zase očakávala naplnenie príkazu. „Bolo by choré predpokladať, že nejakí úradníci nesplnia príkaz ministra, premiérky a prezidenta štátu. Ak ho skutočne nerešpektovali, tak to považujem za absurditu a očakávam, že budú vyvodené veľmi konkrétne dôsledky,“ uviedla pre Pravdu Iveta Radičová. „Keď nie je možné vymôcť fungovanie etiky, existuje iba jediné východisko – pritvrdenie zákona, aby členovia rady fondu mali právo veta a aby hmotná zodpovednosť bola rozšírená aj na funkcie šéfov pozemkového fondu,“ dodala bývalá šéfka kabinetu.
Podpisy Šimkovej a Gála sa pod zmluvou objavili aj napriek tomu, že Simon vydal pokyn, aby vedenie fondu neodsúhlasilo žiadnu zmluvu, proti ktorej protestovali zástupcovia vtedajšej opozície. Jedným z nich bol Ján Ilavský (nominant Smeru), ktorý potvrdil, že nesúhlasil ani s jednou zmluvou, o ktorej rada rokovala po marcových parlamentných voľbách.
Denník Pravda sa chcel Evy Šimkovej opýtať, prečo na pozícii šéfky pozemkového fondu nerešpektovala požiadavky ústavných činiteľov. Svoj mobil však v čase prípravy článku mala vypnutý. Jej námestník v minulosti prevody obhajoval tým, že pri prevode boli dodržané všetky podmienky. Reštituentka totiž požiadala o náhradné pozemky vo Veľkej Lomnici a fond jej vyhovel. Podľa bývalého šéfa inštitúcie Jána Ilavského jej však fond vyhovieť nemusel, keďže v Ľubici pozemky vlastní.
Za pravdu mu dáva aj reštitučný zákon. Píše sa v ňom, že ak reštituent nemôže získať zhabanú pôdu, v prvom rade ju má dostať „v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok“. Ďalej sa v zákone píše, že v prípade, že by voľné pozemky v Ľubici neboli, pozemkový fond mal reštituentovi prideliť pôdu vo vedľajších katastrálnych územiach a ak by ani tam žiadne pozemky nespravoval, mohol pristúpiť k návrhu reštituenta, aby mu pridelil parcely vo Veľkej Lomnici.
Na základe poznatkov z aktuálnej kauzy poľnohospodársky rezort zrejme zmení zákon o reštitúciách. „Hľadáme spôsob, ako je možné pravidlá sprísniť, aby sa podobná kauza v budúcnosti neopakovala,“ tvrdí Tóth Želeňáková.
