BRATISLAVA – Slovenská armáda sa len za ostatných desať rokov poriadne stenčila. Počet vojakov za jednu dekádu klesol o vyše osem tisíc, v súčasnosti majú ozbrojené sily 13,5 tisíca profesionálov . V niektorých prípadoch armáda nadobro opustila niektoré slovenské mestá a obce, alebo svoju prítomnosť v nich poriadne zredukovala.
„Rozmiestnenie jednotlivých vojenských objektov bolo značne rozptýlené a nevytváralo reálny predpoklad pre ich efektívne využitie. Z tohto dôvodu bolo potrebné optimalizovať a navrhnúť efektívne umiestnenie organizačných zložiek MO SR a OS SR v posádkach tak, aby boli v súlade s dlhodobým plánom rozvoja ministerstva obrany s výhľadom do roku 2020,“ uviedol hovorca OS SR a poverený hovorca MO SR Milana Vanga.
Rezort obrany zdôvodňuje presuny najmä ekonomickou stránkou. Organizačné zložky ministerstva integrovali do väčších celkov a ich umiestnenie centralizovali. „S cieľom čo najefektívnejšie využiť kapacity priestorov pri zabezpečení maximálnej hospodárnosti nakladania s nehnuteľným majetkom štátu v súlade s príslušnými normami,“ dodal Vanga.
Podľa týchto pravidiel armáda opustila kasárne Štúrovo (Nána), Nové Mesto nad Váhom, Poprad, Bratislava, Kremnica, Mokraď a časť kasárni Košice, Mierovo, Liptovský Mikuláš, Vajnory, Prešov, Zvolen a Nitra. Vojaci už nevyužívajú sklady v Seredi, Horných Vrútkach, Koronči, Bzinciach, Rudňanoch, Kremnici, Motešiciach a muničné sklady Veľká Mača, Malanta, Rohozná, Čankov, Záborské, Brestovany. Okrem toho sa stiahli z vysielacieho strediska Hubice, nepoužívajú už stále ľahké opevnenie v Jesenskom, cvičné polygóny v Bakovej Jame a Moste pri Bratislave ani strelnicu v Dubnici. Vojaci odišli aj z cvičísk Sekčov v Prešove, Nové Mesto nad Váhom, Bystrička, Bukovina, Nové Mesto nad Váhom, Majerka a Michalovce. Armáda dnes nevyužíva ani viacero vojenských administratívnych a rekreačných objektov.
Samosprávy miest a obcí, v ktorých mala armáda desaťročia svoje pôsobiská, majú na odlúčenie rôzne názory. Napríklad primátor Kežmarku odchod vojakov považuje za mínus. „S armádou sme mali dobré skúsenosti, najmä keď boli živelné pohromy,“ konštatoval Igor Šajtlava. Areál opustených kasárni dostali bezodplatne, za jeden pozemok museli zaplatiť. V súčasnosti objekty iba strážia, majú však plány na ich využitie. Mohli by slúžiť na školské účely, do úvahy pripadá aj vybudovanie oddychovej zóny s bytmi a obchodmi. Chýbajú však peniaze.
Pri obci Brestovany bol v minulosti muničný sklad. Starosta Jozef Gabriel dnes hovorí, že až keď ho vojaci prestali používať, tak zistili, že tam v minulosti skladovali veľké množstvo výbušného materiálu. Z bezpečnostných dôvodov im teda za armádou smutno nie je. Objekty sú v extraviláne obce asi dva kilometre od nej. Získal ich súkromník, samospráva by ich aj tak ťažko využila.
Armáda si zlúčenie svojich pôsobísk po Slovensku pochvaľuje. Uvoľnenie nepotrebných nehnuteľností podľa Vangu vytvorilo predpoklady pre výrazné zníženie prevádzkových nákladov. „Ďalším výrazným pozitívnym prvkom týchto zmien bolo dosiahnutie priamej komunikácie medzi jednotlivými zložkami bez časových prestojov a zníženie poplatkov na miestne dane z nehnuteľností,“ uzavrel hovorca.
