BATISLAVA - Kríza priamo či nepriamo zasiahla životy mnohých z nás. Jej dopady ľudia pociťujú nielen spätne, ale obávajú sa ich aj pri pohľade do budúcnosti. Podľa nedávnych výskumov je strach zo straty zamestnania prekvapivo nebezpečnejší, než skutočná strata práce.
Americkí vedci vo svojej štúdii skúmali zdravotný obyvateľov v dvoch množinách. V prvej boli nezamestnaní a v druhej tí, ktorým už hrozilo, že o prácu prídu.
"Viac než fajčenie a vysoký tlak je rizikovejším faktorom pre zdravie chronická neistota," myslí si Dr. Sarah Burgardová z Michiganskej univerzity. Podľa nej je na vine stres, ktorý môže viesť k vážnym poruchám zdravia.
Burgardová so svojim tímom analyzovala údaje z dvoch celonárodných prieskumov. "Dramatické zmeny na trhu práce oslabujú vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom a prebúdzajú obavy zo straty zamestnania," uvádza v článku v časopise Social Science&Medicine. Odborníci predpokladajú, že obavy zo straty práce sú nebezpečné predovšetkým preto, že zamestnanie je spojené s ďalšími istotami ako je zdravotné poistenie, či dôchodok. Strach, že o ne prídeme vyvoláva hneď niekoľkonásobné depresie.
Viac než jeden z 10 občanov EÚ trpí v určitej fáze svojho života depresiou s bežne sa vyskytujúcimi spoločnými príznakmi, ako je porucha pozornosti, strata pamäte a problémy pri plánovaní a rozhodovaní. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je depresia jedným z najvysiľujúcejších stavov a predpokladá sa, že ťarcha depresie sa do roku 2030 stane najväčšou príčinou invalidity.
Nakoľko sa Európania boja o prácu ukázal rebríček Poštovej banky zostavený na základe prieskumu Eurobarometer. Európske ekonomiky sú zoradené podľa toho, aký vysoký podiel obyvateľov si nie je istý udržaním svojho pracovného miesta v priebehu najbližšieho roka. V únii ako celku si udržaním svojej pracovnej pozície počas roka 2012 nie je istých 18 % opýtaných.
Na špici rebríčka sa ocitlo Grécko popri Cypre. Na tretej priečke je Slovensko. "Až 40 % respondentov zo Slovenska si nie je istých, že si v tomto roku udržia svoje pracovné miesto, 13 % si pritom nie je istých vôbec," konkretizuje Eva Sadovská, analytyčka Poštovej banky. Spomedzi krajín V4 je po Slovensku najvyšší podiel takýchto ľudí v Poľsku a to 31 %. Naopak, v Českej republike prejavil neistotu ohľadom udržania si svojho miesta iba každý desiaty opýtaný obyvateľ.
Neistota je samozrejme vyššia v tých ekonomikách, ktoré majú svoje skúsenosti s masovejším prepúšťaním. Naopak optimizmus či sebavedomie nechýba napríklad v susednom Rakúsku, kde neistotu priznal len každý šestnásty opýtaný.
